Výroba a prevádzka paludária malých rozmerov 2 [Adrián Purkart]

Už to bude pomaly päť rokov, čo som spísal môj prvý článok o stavbe paludária. Doba sa výrazne posunula vpred a ja som súbežne nabral nové skúsenosti, vyskúšal stavbu ďalších terárii a okúsil nové zlyhania v tomto peknom hobby. Výrazne mi pri napodobňovaní ekológie mikrohabitatov v teráriu pomohlo aj štúdium na vysokej škole, kde som medzičasom úspešne obhájil doktorát zo zoológie. Tobôž nie je toto hobby na Slovensku v tejto podobe až tak rozšírené, predsa len som pomerne často bombardovaný otázkami, ako postupovať pri tvorbe týchto zaujímavých interiérových prvkov. Priznám sa, z pracovných dôvodov mám veľmi stiesnené možnosti písať podobné príspevky na internet, aj vďaka čomu nastalo postupné chradnutie tohto webu. Pokiaľ by sa chcel niekto podujať na jeho skrášlení tak, aby spĺňal vizuálno-technické nároky roku 2021 a blízkej budúcnosti – rád sa dohodnem na spolupráci. No ale späť k téme!

Interiérový dizajn zažíva posledné obdobie v našich končinách boom. Ľudia si skrášľujú svoje interiéry veľkou škálou izbových kvetov, no v ponuke sa zjavili aj rôznorodé nádoby s machom a iné „teráriá“ a machové steny. Kým sa v texte posuniem ďalej, rád by som vopred upozornil, že o týchto produktoch nemám ambície písať článok. Sú na to dva hlavné dôvody – bežne dostupné komerčné machové steny nie sú v skutočnosti machovými stenami, ale ide o mŕtvy lišajník druhu Cladonia rangiferina (dutohlávka sobia), prípadne iný podobný, ktorý je odoberaný z voľnej prírody a následne stabilizovaný varením v glycerole a farbený potravinovým farbivom. Ľudia si tak vo svojej podstate vystavujú na steny preparáty, ktoré dopĺňajú inými podobne vypreparovanými rastlinami (napr. rôznymi papraďami). Musím uznať, že je to pekný dekor miestnosti, a ak nie, tak je to minimálne skvelý lapač prachu a producent zápachu. Sám som si v byte jednu menšiu vyrobil a náležite sa aspoň pochválim fotografiou. Ambíciou bolo vyrobiť trochu nepravidelný tvar, ktorý akoby obrastá roh a vrch zárubne. Myslím si, že zámer sa podaril, hoci medzi mojimi kamarátmi prináša okrem pochvalných reakcii aj tie rozpačité. Treba ale priznať, že je to pomerne drahá „sranda“ a zabrať ňou celú stenu som si žiaľ dovoliť nemohol.

Machová stena s papraďami obložená okolo zárubne a zásteny v skromnom 1 izbovom byte.
Zadná stena z boku – zahnutie na rohu zárubne jej dodáva krajší 3D tvar.

Komerčný sektor okrem machový stien ponúka aj už zmieňované „teráriá“. V krátkosti by som v tomto duchu vniesol trochu kritiky, keďže bohužiaľ, mnohé ponúkané produkty tohto typu už len z princípu nie že nemôžu fungovať, ale sú aj často plytvaním peňazí. Netvrdím však, že tento koncept nemôže fungovať – pokiaľ sú dodržané dosť zásadné predpoklady ako napr. výber druhu machu, správne udržiavanie vlhkosti a svetelný režim, mach v takomto produkte skutočne môže prežívať, ba dokonca rásť. Prax však vyzerá absolútne odlišne – maestro z predajne ide do lesa, naberie mach, vloží ich do tohto produktu a ten tam niekoľko týždňoch pomaly odumiera. Zákazník si pripíše chybu na vlastné triko a výrobok následne, žiaľ, skončí v odpade. Osobne si myslím, že na tento problém by malo byť medzi fanúšikmi rôznych green/eko žijúcich ľudí upozorňované, pretože sa sami stávajú terčom dômyselného marketingu s nedomysleným produktom. Osobne si viem predstaviť podobný fungujúci produkt, no ten by si vyžadoval väčšie starosti s jeho starostlivosťou a je otázne, aké (%) zákazníkov by bolo niečo podobné podstúpiť. Pokiaľ sa niekto z tohto odvetvia dočítal až sem a nesúhlasí s niektorými tvrdeniami, neváhajte zmeniť môj názor napísaním na purkart.adrian@gmail.com.

Príklad produktu, ktorý prináša často len veľmi krátkodobé potešenie.

Naopak, budovanie vlhkých terárii, či už pre potreby pestovania rastlín (napr. mäsožraviek), alebo chov tropických žiab so sebou prináša skutočné pestovanie machu. Základné poznatky o pestovaní machu sú popísané v spomínanom staršom článku. V posledných rokoch som sa vcelku opustil od rôznych machových zmesí, ktoré sa pre tieto potreby dajú kúpiť a začal som sa viac hrať s našimi lokálnymi druhmi. Predbežne sa ukazujú ako najperspektívnejšie 3 druhy – rod Sphagnum, Pleurozium schreberi a Hypnum cupressiforme. Rašelinník je u nás chránený, takže v praktickom využití pri odoberaní z prírody ťažko hovoriť. Mach Pleurozium schreberi získavam v borovicových lesoch na Záhorí – je to extrémne kyslomilný druh, ktorému tamojšie silikátové piesky s nízkym pH vyhovujú. Druh
Hypnum cupressiforme nachádzam v Malých Karpatoch, kde obrastá kamene a stromy v dubovo-hrabovom lese. Oba druhy sú pomerne nenáročné na stanovište resp. ich ekologická valencia je veľmi široká a preto sú schopné tolerovať aj pomerne neštandardné a nehostinné podmienky, až do momentu, kým ich nevytlačí iný konkurenčnejší druh. Oba druhy sú pomerne bežné vo všetkých teplejších oblastiach Slovenska.

Typický habitus Hypnum cupressiforme – rastie takmer všade vo svetlých lesoch na kameňoch a kmeňoch stromov.
Hypnum cupressiforme vytvára pomerne husté machové koberce.

Plynie z toho teraristické ponaučenie k výberu machov, prípadne rastlín z voľnej prírody = pokiaľ to má fungovať, je lepšie zvoliť čo možno najbežnejší a najčastejší druh z biotopu, ktorý má dané terárium aspoň čiastočne pripomínať. Pokiaľ skúsite druhy, ktoré sú zriedkavé, zvyšuje sa tým pravdepodobnosť, že aj ich nároky na životné podmienky nie sú zrovna bežné a je tam nižšia šanca, že sa vám ich podarí úspešne napodobniť v teráriu. Tieto dva druhy machov sa dajú nájsť celoročne, no najlepšie sa do terária zbierajú na jeseň, prípadne v skorú jar. Odporúčam ich zbierať po vlhkom období roku, kedy bujnejú aj v prírode. V suchom lete prechádzajú do akejsi aestivujúcej fázy („letný spánok“) a rozbiehanie ich rastu v umelých podmienkach je náročnejšie. Do nového terária vám netreba veľa machu, stačí si zobrať niekoľko malých fankúšov, ktoré si už neskôr doma nastriháte na kúsky napr. 5×5 alebo 10×10 centimetrov. Je vhodné ich prepravovať v igelitovom sáčku a po zbere využiť do niekoľkých dní. Pri očistení sú oba machy vhodné aj pri využití v inkubátoroch pre plazy, tak ako aj pri zmiešavaní do substrátu pri tvorbe vzdušných zmesí. Sú vhodné aj ako náhrada kupovaných rašelinníkov pri potrebe zakoreňovania rôznych odrezkov izbových rastlín. Čerstvý zamiešaný mach v substráte dokáže pri vhodných podmienkach pomerne dobre regenerovať a tak sa môže stať, že vám bude rásť nielen v teráriu, ale aj z kvetináča so zasadenou orchideou.

Hypnum cupressiforme zamiešaný do substrátu na báze borovicovej kôry tzv. ABG mix.

Hoci som si vedomý, že začínajúcich fanúšikov tohto hobby zaujímajú hlavne rôzne technické detaily jednotlivých riešení, asi vás sklamem. Osobne si myslím, že každý, kto má ambície prepracovať sa k zaujímavejším projektom, by si mal postupne prejsť celou sériou terárii a postupne na nich naberať skúsenosti, ktoré v každom ďalšom „projekte“ využije. Narážam na jeden dôležitý fakt, že každé terárium tohto typu je tak veľmi jedinečné, že ťažko písať uniformné návody, ako ich skonštruovať. Pevne však verím, že v príslušných krátkych odstavcoch aspoň niektorí z vás nájdu dostatok inšpirácie a zaujímavých informácii.

Ako prvé terárium okomentujem projekt, ktorý som si pomenoval „Momentum“. Ide o atypické terárium rohového typu, ktoré som si umiestnil v izbe na zem pod oknom, aby mi spríjemňovalo prácu pri počítači. Je to pomerne malé terárium s výškou iba 70 centimetrov resp. najdlhšia strana terária má okolo 90 centimetrov. Vpredu sa nachádzajú aj dvierka, ktoré majú cca 50×50 centimetrov a sú riešené formou „na gilotínu“. Tento spôsob som si osvojil, nakoľko pri teráriach tejto veľkosti umožňuje konštruovať terárium tak, aby bola priehľadnosť cez sklo dnu čo možno najväčšia. Motívom bolo mať terárium, ktoré obsahuje aj akvatickú časť (správne, volá sa to paludárium). Biotopovo malo ísť o prostredie brehu vodného telesa, na ktorom je padnutý kmeň dreva, ktorý jemne prečnieva ponad hladinu, pod ktorou sa nachádza osobitý vodný svet. Časť s vodou som teda vybavil zadnou stenou, ktorá oddeľovala miesto so životom v prednej časti a rovnakú vodnú teleso z druhej strany (akoby vo vnútri terária), kam cez drenáž prepadávala voda od rastlín. Aby tam voda nestála a nekysla, zabudoval som tam vnútorný filter a v drenážnej časti som naukladal zásobu zeolitu. Je možné tvrdiť, že to fungovalo, hoci podobné kostrbaté riešenie nejak obzvlášť neodporúčam. Steny terária boli obložené korkovými doskami. Nakoľko som ako chudobný študent šetril na materiáloch, falošné dno tvorila plastová materská doska určená pre včelárov a umelá akvaristická vata.

Moje prvé atypické paludárium so sebou prinieslo aj rôzne atypické technické riešenia.

Na dno akvatickej časti som vložil piesok od ADA, ktorý mal požadovanú krémovo hnedú farbu. Doplnil som ho o koreň, ktorý mal simulovať pretŕčajúce korene stromov pod vodnou hladinou. Následne som vložil poleno a substrát. S výberom dreva som si veľkú hlavu nerobil. Nie som veľmi fanúšik využívania výlučne akvaristických močiarnych driev, hoci uznávam ich jedinečnú odolnosť a variabilitu. Pokiaľ však chceme dosiahnuť v teráriu skutočný kúsok prírody, je na mieste skúšať aj rôzne kusy driev z lesa. Má to svoje špecifiká a vyžaduje to väčšie skúsenosti pri zbere materiálu vo voľnej prírode. Najväčšiu slabinou je životnosť – takýto kus dreva v týchto podmienkach vydrží reálne 3-6 rokov. Ak však zohľadním, že moje terária majú životnosť približne 3 roky, tak je to vec, ktorú som ochotný akceptovať. Dôvodom je, že ma také terárium začne časom „nudiť“ a mám chuť ho prerobiť, čiže pôvodné drevo nahradím iným. Pre dlhoveké riešenia však rozhodne radšej zvolte drevo vhodné do akvária.

Väčšina ľudí si prv kúpi terárium a následne doň hľadá drevo. Ja som si prv našiel drevo a až nemu som prispôsoboval terárium. Jedinečné kusy driev, ktoré pri potulkách prírodou nájdete je možné odložiť v garáži pre budúce projekty.
Vytvorený základ pre budúce paludárium.

Najčastejšie otázky dostávam ohľadom osvetlenia. Priznám sa, že som vo svojich metódach výraznejšie nepokročil. Nakoľko sa venujem takmer výlučne pestovaniu machov, papradí a nenáročných rastlín, zvykol som si používať lacnejšie typy akvaristických LED panelov. Toto terárium som osvetľoval s LED panelmi od značky Tommi-LED s celkovou svietivosťou približne 6000 lumenov v dennom spektre. Svetelný tok bol dostatočný pre tento typ vegetácie pri hĺbke cca 40 centimetrov od zdroja svetla. Pre prípadné vodné rastlinstvo sa naopak ukázalo byť pomerne slabé. Nakoľko som rastlinky vo vode neplánoval, nebolo to prekážkou pri ďalších krokoch. Týmto možno apelujem na budúcich tvorcov paludárii – pokiaľ nemáte ambície pestovať na spektrum svetla náročnejšie rastliny, rozhodne nie je potrebný „overkill“ v podobne drahého osvetlenia. Machy, paprade a veľká časť nenáročných rastlín bez problémov porastie aj pod takýmto svetlom. Samozrejme, ak by sme si spravili experimenty, že pod akým svetlom porastú najrýchlejšie, tak by bolo možné očakávať aj výraznejšie rozdiely. Otázne je, či násobne vyššia investícia za tie (%) rozdiely stojí.

Prvé rastlinky.

Rastlinky vyberáme podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Inšpiráciu o druhovom zložení nachádzame na diskusných fórach, najmä tých zahraničných. Ja získavam rastliny od iných pestovateľov, ale aj na chovateľských výstavách, či priamym nákupom na internete. Dobré skúsenosti mám napr. s obchodom Ben´s jungle a inými podobnými. Cenovo sú to často pomerne drahšie investície, no každý, kto sa do niečoho podobného chystá, by si mal byť vedomý toho, že paludárium nie je lacný špáz. Dá sa experimentovať aj s emerzne pestovanými akvaristickými rastlinami. Je to síce vecou vkusu, ale osobne nie som zástanca vkladania rôznych rastlín typu Fittonia a pod., ktoré sú bežne dostupné v hobby obchodoch (Hornbach a pod.). Okrem krátkodobého estetického vzhľadu je dôvodom aj to, že tam tieto rastliny zväčša nepasujú biotopovo. V zásade znovu platí téza – čím bežnejší typ rastliny (a často aj lacnejší) u ostatných pestovateľov v teráriu, tým odolnejší. Je preto na začiatok lepšie voliť rastlinky, ktoré nestoja viac ako 10 EUR. Určite, medzi drahšími sú často aj ďaleko krajšie, no lepšie je pre prípadný neúspech obetovať tie menej cenné a výplatu na drahšie druhy minúť až po nadobudnutí skúseností. Dôležité je taktiež nemať veľké oči pre početnosť rastlín. Rastliny pri dobrých podmienkach zvyknú veľmi dobre rásť a začnú mať aj výrazné priestorové nároky. Do podobného priestoru preto volíme 1-3 solitérne druhy rastlín, niekoľko drobných a pomaly rastúcich druhov a maximálne 1-2 šplhajúce rýchlo rastúce druhy. Najmä pôdopokryvné druhy zvyknú robiť výraznú šarapatu, keďže rýchlo rastú a treba ich často zastrihávať, aby neudusili ostatné druhy rastlín. Často strihané kmienky ťahaviek často zostarnú a je potrebné ich porasty obnovovať od základu, aby nezhoršovali vzhľad terária. Pred kúpou a osadením rastlín si preto na papier vopred nekreslíme iba ich presné osadenie po kúpe, ale aj ich predpokladaný rast v horizonte najbližších mesiacov. Vyhnete sa potom zbytočným problémov. Taktiež, treba rátať s tým, že z 10 druhov rastlín sa vo vašom teráriu nebude 3-4 z nich dariť. Práve špecifita každého terária je dôvodom, že vy sami si musíte otestovať, akým druhom rastlín vami konkrétne vybudované podmienky pasujú. Táto metóda zo začiatku so sebou prináša množstvo strát na životoch rastlín, no zároveň skúsenosti, ktoré môžete využiť pri ďalších projektoch.

Umelo vytváraná hmla v teráriu môže byť zaujímavým spestrením

Každé terárium prechádza fázou, kedy sa mikrobiálna aktivita snaží v tomto atypickom habitate stabilizovať. V narušenom novo-vznikajúcom prostredí sa ako prvé uplatňujú plesne. Tie sú bežnou súčasťou prírody, ak sa v prírode zlomí strom, skúste sa ísť pozrieť na zlomený kmeň = nájdete na ňom tiež plesne. Východou je, že sú konkurenčne veľmi slabé, takže s rýchlorastúcou komplexnosťou prostredia ich postupne vystriedajú konkurenčne silnejšie kultúry mikroorganizmov, neskôr pribudnú rôzne riasy a mach.

Pleseň je bežnou súčasťou začínajúcich terárii.
Ustupujúcu pleseň do 10 dní nahradia riasy a prvé stielky machov.
Rozvíjajúci sa mach.

Postupnú náhradu plesní za mach indukuje najmä stabilný vlhkostný režim a dostatok osvetlenia. V tomto smere treba povedať, že na výkone osvetlenia sa nevypláca šetriť. Mach k rastu vyžaduje výrazne silnejšie svetlo, ako mnohé pestované rastliny. Vlhkostný režim je dobré nastaviť rosením tak, aby medzi jednotlivými roseniam nastávalo krátke obdobie slabšieho obschnutia. Veľmi prevlhčené podmienky spôsobia skôr hnilobu rastlín a naopak úplné preschnutie im tiež k radosti nepridá. Túto vlastnosť je dobré si sledovať osobitne, nakoľko sa v každom teráriu prejavuje odlišne. Mach je v tomto smere dobrý indikátor t.j. na dotyk musí byť príjemne vlhký. Suchšie podmienky spôsobujú osychanie koncov stielok machu, vlhké jeho hnitie (tmavne a nerastie). Rast stielok spoznáte podľa toho, že sa ich konce natáčajú smerom nahor za svetlom.

Rastliny a machy vedia rásť veľmi rýchlo, pokiaľ im sú poskytnuté vhodné podmienky.
Skutočne veľmi rýchlo …

Svojho času som sa zaoberal problémom, ktorý pramení s pridávaním hnojív pre rastliny. Je zjavné, že občasné hnojenie, ale aj rozklad dreva a iných zvyškov spôsobuje postupnú eutrofizáciu prostredia v teráriu resp. sa vo vode a v pôde začnú hromadiť živiny. Tie môžu časom spôsobiť kolaps terária a odumieranie rastlín. Tieto látky je potrebné z terária odstraňovať. Hoci ich ťažko menovať a špecifikovať a mne samému tiež tento proces nie je kvantitatívne ešte jasný, existujú dva spôsoby, ktoré sa mi ukázali byť vhodné. Prvým je postupné odoberanie vody z drenážnej vrstvy, resp. jej výmena, podobne ako v akváriu s rybičkami. Zaujímavý doplnok k tomuto čisteniu vody môžete badať v rohoch zobrazeného paludária. Naľavo aj napravo som posadil trávu, ktorá rastie pri mokradiach v Malých Karpatoch. Keďže je zjavne prispôsobená podmáčanému prostrediu, v tomto teráriu sa jej veľmi darilo. A to až tak, že som ju musel stríhať pomaly každý druhý týždeň. Teória spočívala v tom, že svojimi koreňmi odoberala prebytočné živiny z vody a zabudovávala ich do svojich listov, následkom čoho som ich ja odstraňoval skracovaním samotným skracovaním rastliny. Tento jav by som odporúčal aplikovať do podobných terárii, zdá sa byť veľmi perspektívny na experimentovanie. Tráva rástla niekoľko rokov bez potreby prekonania zimného obdobia. Jej rodové zaradenie však nepoznám, no asi išlo o nejakého zástupcu rodu Luzula.

Rastliny svojim bujným rastom odobrali takmer všetko svetlo, následkom čoho bola vo vodnom prostredí pomerne tma. To však nebránilo životu drobných rýb, či kôrovcov.
Selaginella willdenowii sa radí medzi moje najobľúbenejšie rastliny.
Vo finálnom stave bolo terárium na svojom absolútnom vrchole, doslova preplnené rastlinami. Aj to môže byť momentom, kedy je fajn začať o novo-založení od úplného začiatku, nakoľko v tomto stave už ani ostrihanie rastlín neprináša požadované výsledky.

Nové bývanie si vyžadovalo tvorbu nového terária. Mal som ideu spraviť terárium, ktoré by vo svojej podstate bolo zaujímavé nie len esteticky, ale aj po biologickej resp. ekologickej stránke a zároveň mimoriadne bez-údržbové. Z rôznych osobných dôvodov som tak nešpekuloval nad komplikovanými systémami výmeny a filtrovania vody, ale skúsil som takmer výlučne pasívny prístup, tak ako som realizoval ešte v mojich začiatkoch. Osadil som terárium o rozmeroch 125x45x50 centimetrov, ktoré je z dvoch strán v podstate akvárium (steny sú čisté sklo bez rušivého prvku), pričom zo strany, ktorá nie je tak viditeľná sú dvierka konštruované „na gilotínu“. Chcel som terárium, ktoré predelí miestnosť na dve úžitkové časti, čiže priečne priehľadné. Nakoľko časť terária bola vsadená akoby ku skrinke, tak som sa rozhodol vytvoriť gradient terénu zo zadnej steny, ktorá bola urobená iba v danom rohu. Falošné dno som vyrobil z podhľadovej mriežky. Jej vnútro som takmer úplne vysypal zeolitom, ktorý je schopný aj pasívne zachytávať rôzne veľké molekuly, vrátane nitrátov, amoniakov a iných nežiadúcich látok. Zvyšok som tradične obsypal ABG mixom.

Základ jadra terária tvorí falošné dno – podhľadová mriežka.
Pasívne zachytávanie nežiadúcich látok – zeolit.

Ako je to už u mňa zvykom, využil som niekoľko konárikov z prírody. Sám už vopred viem, že nebudú mať v tomto vlhkostnom režime dlhú životnosť – predpokladám, že asi dva až tri roky. Nakoľko si však v novom byte nemôžem dovoliť viac ako 2 podobné terária, sám viem, že budem mať pohnútky ho po tomto období znova prerobiť na iný koncept. Aj preto som ochotný prižmúriť oko použitiu nie zrovna najodolnejších materiálov a riešení. Vlhčenie je zabezpečené systémom MistKing 4.0, ktoré obstrekuje vnútro dvoma triskami. V pláne som mal aj hmlové zariadenie, ale dosiaľ som ho nenainštaloval. Niekedy rosím aj výlučne ručne. Skromnejšie vetranie je dostatočné pre rast rastlín a machov, no neumožňuje život živočíchov. Využil som rôzne spektrum rastlín, prevažne plavúnkov, bublinatiek a iných mäsožraviek. V teráriu rastú oba vyššie spomenuté druhy machov. Rašelinník nebol použitý. Čo sa týka biotopu, malo by ísť o akúsi vizuálnu imitáciu okraja močiara, čiže miesta, ktoré je silné podmáčané vodou, no niekoľko centimetrové odchýľky v rovine substrátu umožňujú sukcesiu zakrpatených drevín. Tento projekt dostal meno Celestis a pokúšam sa v ńom hrať s hladinou podmáčania substrátu na úrovni centimetrov, pričom pozorujem, čo sú jednotlivé rastliny schopné zniesť. Ide o pasívne terárium a jeho konštrukciu odporúčam skôr ľuďom, ktorí majú ako tak napozerané podobné javy v prírode a uvedomujú si aspoň elementárne ekologické súvislosti. Stojan terária som vyrobil spojením troch knižníc IKEA, ktoré som prepojil doskou, na ktorej stojí terárium. Pod teráriom sú vložené ešte tri malé akváriá, ktoré slúžia ako expozícia muzeálnej zbierky preparátov a suvenírov.

Aj v jednoizbovom byte môže byť dominantou paludárium.
Bližší detail na terárium.
Druhú stranu terária tvoria sklenené dvierka – gilotína.
Odkvitnuté kvety bublinatiek a rastúci mach.
Mach Pleurozium schreberi je veľmi polymofrný a za istých okolností vytvára pomerne dlhé stielky, ktoré môžu presahovať aj cez 10 centimetrov. Na prvý pohľad preto pripomína jávsky mach.
Zakrpatené dreviny prekonávajú v podmáčaných podmienkach mokradí veľmi náročný život. Koľko zvládnu v imitovanom prostredí terária je aj cieľom tohto „experimentu“.
Mach Hypnum cupressiforme obrastajúci kus dreva. Stielky smerujúce nahor sú znakom intenzívneho rastu.
Pohľad cez bočnú stranu poroseného terária skutočne evokuje pocit, že vo vnútri bujnie miniatúrny močiar.

Posledný výtvor má momentálne iba necelé 4 mesiace a zatiaľ som v ňom nezaznamenal žiadne problémy. Z času na čas z neho vytiahnem prebytočnú vodu z drenážnej vrstvy za pomoci hadičky. Použité spektrum rastlín predbežne nemá s nastavenými podmienkami významnejší problém. Využité zakrpatené dreviny sa snažia ako-tak popasovať s danými podmienkami, pričom si myslím, že niektoré z nich to najskôr neprežijú. Nakoľko by som ich chcel použiť pri nasledujúcom projekte, pevne verím, že naberiem dostatok skúseností počas manažovania tohto terária.

Hoci som tento text pomerne narýchlo „vyplul“ behom krátkeho voľna v nedeľu popoludní, pevne verím, že mnohým z vás prinesie nové informácie, myšlienky a nápady pri rozvíjaní vášho hobby 🙂 držte sa!

This entry was posted in Myrmekológia. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.