Chov veľkých suchozemských rovnakonôžok rodu Porcellio [Adrián Purkart]

Chovateľské trendy sa striedajú podobne ako tie módne a občas nás prekvapí, kam až túžba a zvedavosť po pozorovaní živočíchov dokáže toto hobby priviesť. Počas posledných rokov sa s prílivom najmä mediteránnych druhov rozmohol chov suchozemských zástupcov zo skupiny Isopoda. Ako chovateľ rôznych druhov švábov a pôdnych živočíchov som samozrejme nemohol odolať. Návody na chov tejto skupiny v našom jazyku by sme najskôr hľadali márne, napodiv však ani zahraničné stránky neposkytujú uspokojivé množstvá informácií. V krátkom príspevku by som teda rád predostrel niekoľko mojich postrehov z chovu týchto úchvatných živočíchov. Tie nachádzame aj v našej faune, sú hojné aj v okolí ľudských sídlisk a pravdepodobne každý z nás ich dôverne pozná. Vo väčšine prípadov sa však jedná o pomerne neatraktívne sfarbené druhy a hoci ich chov môže byť zaujímavým pozorovaním, predsa len časom zatúžite po krajších druhoch. Podobne som sa k chovu začal stavať aj ja, kedy som si niekoľko mesiacov skúšal chovať naše druhy rovnakonôžok a to prevažne Porcellio scaber a Oniscus asselus. Oba druhy sa mi darilo pomerne jednoducho množiť a tak som siahol po literatúre, ktorá mi pomohla rozšíriť si obzory v chove tejto skupiny živočíchov.

Obr.1: Isopods in Captivity: Terrarium Clean-up Crews od Orin McMonigle.

Hoci mám nepriaznivé tendencie kúpiť do chovu ihneď tie „najlepšie“ dostupné druhy, uskromnil som sa na výmenu s jednou nemeckou chovateľkou a získal tak malú skupinu predávanú pod názvom Porcellio scaber „orange“. A dobre som spravil. Umiestnil som ich do takmer identickej ubikácie ako naše Porcellio scaber z prírody a nestihol som sa ani čudovať, ako sa im tam nedarilo. Behom dvoch mesiacov mi žiaľ uhynuli všetky. Tak ako si ani návod k elektronike nikdy nikto nečíta, až pokým niečo nebuchne, tak som sa začal pýtať ostatných chovateľov, kde som mohol spraviť chybu. Na moje prekvapenie som zistil, že tieto pôdne živočíchy nie sú až tak vlhkomilné ako som sa domnieval a že v skutočnosti preferujú suchšie podmienky. Vyskúšal som teda riešenie, ktoré odvtedy používam azda na všetky chované druhy tohto rodu. Do tradičného plastového terária Samla od značky Ikea som do jednej polovice ako substrát využil obyčajný riečny štrk a do druhej polovice substrát od mnohonôžok, ktorý je ekvivalentom lesnej humóznej pôdy. Na ten som položil kartón na vajíčka a zasypal dubovým lístím. Nechýba samozrejme dostatočné vetranie v kryte boxu. Živočíchy si tak môžu vybrať, či sa budú pohybovať po suchšej časti so štrkom alebo vo vlhkej časti so zeminou. Vzduch v boxe pri dostatočnom vetraní má len nepatrne vyššiu vlhkosť, ktorú odhadujem na úrovni 60-70%. Akonáhle dojde k plošnému zamokreniu substrátu alebo dlhodobejšej vyššej vlhkosti v boxe, zvyknú živočíchy hynúť pravdepodobne na plesňové ochorenia. Pre druh Porcellio silvestri som zariadil obdobné terárium, avšak miesto kartónu na vajíčka som použil suché dubové drievka. Vyzerá to síce prírodnejšie, no treba byť viac opatrný pri manipulácii, nakoľko telá rovnakonôžok nie sú príliš odolné voči poškodeniu.

Obr.2: Rovnakonôžky je praktické chovať v plastových boxoch.

Obr.3: Suchšie podmienky sa ukázali byť omnoho lepšie, ako vlhké.

Obr.4: Dostatočné vetranie boxu. Niektorí chovatelia nechávajú boxy aj otvorené.

Hoci moje skúsenosti v chove týchto živočíchov nemajú viac ako dva roky, toto riešenie mi zatiaľ vyhovuje a nevidím dôvod ho meniť. V každom boxe mám vložených niekoľko menších kúskov sépiovej kosti a taktiež som jeden zo suchších rohov posypal zmesou Plastínu a Roboran H. Či to má nejaký pozitívny alebo negatívny efekt neviem, no subjektívny pocit mi radil, aby som to spravil a zatiaľ sa to nejaví ako zlá myšlienka. Potravu tvoria rôzne odrezky zeleniny, ktoré sa spotrebúvajú v domácnosti a to prevažne šupy mrkvy, uhorky a zemiakov. Šalátové uhorky majú obzvlášť radi. Tie umiestňujem na rozhranie suchej a vlhkej časti substrátu a pravidelne vymieňam. Do suchej časti resp. na suché drevá alebo palety na vajíčka sypem vločkové krmivo pre rybičky a sušené dafnie. S týmto krmivom treba opatrnejšie dávkovať, pretože niekedy zvykne plesnivieť. Z času na čas ponúknem aj varenú zeleninu. Niekde v týchto momentoch však potravné nároky Porcellio sp. v chove končia a iná strava môže byť len zaujímavým, avšak riskantným experimentovaním. Teplotu udržiavame izbovú a snažíme sa nevystavovať živočíchy vysokým teplotám. Odporúčam maximá na úrovni 27°C, nakoľko mi s nástupom leta uhynulo množstvo jedincov Porcellio expansus pravdepodobne kvôli vyššej teplote. Niektoré druhy vyžadujú aj hibernáciu pri teplotách do 20°C.

Obr.5: Porcellio silvestri a jeho atraktívne oranžové sfarbenie.

Obr.5: Porcellio bolivari bolivari.

Obr.6: Porcellio scaber „orange“ a Porcellio expansus.

Obr.7: Porcellio bolivari patrí k najväčším druhom Európy s pôvodom v Španielsku.

Obr.8: Odchov Porcellio expansus taktiež s pôvodom v Španielsku.

Obr.9: Odchov Porcellio bolivari.

Momentálne mám v chove len okolo 10 druhov živočíchov tejto skupiny. Nerád by som zbieral všetky dostupné druhy a vyhliadnutých do chovu mám už len niekoľko. Tieto živočíchy sú pomerne milé a zaujímavé na chov. Dá sa u nich u veľkých druhov voľným okom rozoznať pohlavie a taktiež gravidita samíc. Mláďatá sa často zdržujú v blízkosti rodičov a tak po otvorení boxov máte pocit, akoby ste nahliadli do domu, v ktorom žije spokojná rodina kôrovcov. Ak máte záujmy v podobe chovu mnohonôžok, švábov a chrobákov, rozhodne odporúčam nahliadnuť aj do tajomstiev chovu rovnakonôžok!

Porcellio magnificus