Využitie pôdnych organizmov v teraristike [Adrián Purkart]

Žijeme v dobe, kedy sterilita nášho životného prostredia sa stala vítanou samozrejmosťou. Čisté anglické trávniky, kde je nežiadaný jediný lúčny kvet, lesné porasty, kde je smreková monokultúra odrazom ideálu až po vybetónované riečne korytá, akoby ukážkou čistej a upratane vyzerajúcej „prírody“. I navzdory základných princípov ekológie a výsledkov tisícov vedeckých publikácií popredných biológov sa miestami až prehnaná starosť o čistotu prejavila aj v chovateľstve. Samozrejme, hygiena v chove je prvoradá a to najmä v prípade chovu živočíchov v neprírodne zariadených ubikáciách. Problém však nastáva, ak v teráriu zvýšime vlhkosť substrátu a vložíme dostatok rozkladania sa schopného materiálu. Myslíme tým lesnú hrabanku a iné podobné substráty, kusy tlejúceho dreva, živé rastliny a živočícha, po ktorom zbytky potravy a fekálie nie je možné poľahky komplexne odstrániť. Na živiny chudobný lignocel a vrchovisková rašelina sa v tomto prípade stanú živnou pôdou pre rôzne kultúry mikroorganizmov a húb (plesní). Vyvíjajú sa spoločenstvá, ktoré sú ako jediné schopné odolávať nepriaznivým podmienkam, pričom patogénne či inak nepriaznivé kultúry si bez prítomných konkurentov môžu veselo v teráriu panovať. Predstavme si, že do bežne zariadeného vlhkého terária vložíme mŕtveho cvrčka. Chovatelia vedia, že jeho rozklad často započne napadnutím nepríjemnými muchami hrbáčkami (viac v článku TU), prípadne ho napadnú o nič menej príjemné roztoče. Zbytky jeho teľa neskôr rozložia rôzne mikróby a plesne. Analógiu k tejto schéme môžeme hľadať v prírode, kde na obilnom poli je tiež potrebné vykonať postrek voči špecializovaným škodcom, nakoľko ich potravní konkurentí a predátori v tomto jednoduchom ekosystéme nedokážu uspieť. V smrekovej monokultúre bude napokon dominantným škodcom lykožrút smrekový, ktorý by inak v zmiešanom poraste drevín nemal veľa príležitostí sa tak efektívne množiť. Vo všetkých prípadoch – od pola, cez hospodársky les až po terárium, ide o určitý typ ekosystému závislom na starostlivosti človekom. Aj preto sa v teraristike stretávame zvyčajne len s niekoľkými notoricky známymi druhmi organizmov, ktoré sú či už otravné, alebo môžu aj reálne ublížiť nášmu chovancovi a voči ktorým vedieme neustály boj.

Phorid fly Megaselia scalaris

Obr.1: Muchy hrbáčky (Megaselia scalaris) často nemajú v chove pri rozkladaní zbytkov konkurenciu. (Autor: © Peter Jakubáč)

Na úrovni dekompozičného potravového reťazca detritofágy postupne mechanicky rozmieľajú odpad na čoraz menšie častice, ktoré sú tak následne so zvyšovaním svojho povrchu vhodnejšie pre vývoj mikrobiálnej aktivity. Neustále prebieha aj k zjednodušovaniu chemickej štruktúry detritu až po vznik zmesi humusu a pôdy, čím sa zaisťuje uvoľňovanie minerálnych látok k opätovnej recyklácií. Cieľom tejto teoretickej vsuvky je prispieť k pochopeniu dôležitosti rozkladných potravových reťazcov, ktoré sú  dominantnou súčasťou biologických procesov v prírode, na čo by sme mali prihliadať aj v prírodne zariadených teráriách. Odpoveďou na vyriešenie problémov s nechcenými a nepríjemnými organizmami vo vlhkých teráriach je preto zvýšenie počtu konkurentov o potravové zdroje.

bioactive terarium

Obr.2: Poškodené vajíčko gekona Lepidodactylus lugubris bolo v paludáriu ihneď zneškodnené mnohonôžkami druhu Poratia digitata, žižiavkami Armadilidium nasatum a inými organizmami. Nechcené muchy a roztoče v potravovej konkurencií nedostali šancu. (Autor: © Adrián Purkart)

Hoci aktívne využitie pôdnych organizmov v teráriach nie je veľmi rozšírené, mnoho chovateľov tieto spôsoby začína postupne čoraz viac propagovať. Samozrejme, tieto metódy nie sú vhodné pre každého a všetci chovatelia, ktorí nad touto možnosťou uvažujú, musia dobre ovládať zákonitosti a možnosti v chove ich konkrétneho chovanca. Všeobecne sa dá povedať, že pridávanie rôznych „čističov terária“ sa presadzuje v chove vlhkomilných pavúkovcov, plazov a obojživelníkov. Naopak zvážiť ich použitie by mali chovatelia mnohonôžok, švábov a chrobákov. V tomto prípade síce komunálny chov nezvykne byť prekážkou, no dochádza tak k zvyšovaniu potravovej konkurencie práve voči živočíchom, ktoré v ubikácií považujeme za prioritné – napr. žižiavky budú odoberať vhodnú potravu mnohonôžkam a podobne. Pri ich chove, tak ako aj pri chove chrobákov, môže taktiež dojsť k zničeniu vajíčok a larválnych štádií. U väčších živočíchov je však ich použitie prakticky bez problémov.

Porcellio expansus bolivari silvestri

Obr.3: Existuje aj množstvo atraktívne vyzerajúcich pôdnych organizmov. Tie sa však pre svoje väčšie nároky na chov zvyknú chovať samostatne a v bioaktívnych teráriách sa nevyužívajú. Na fotografií Porcellio silvestri, Porcellio bolivari Porcellio expansus. (Autor: © Adrián Purkart)

Najčastejšie sa v chovaných kultúrach za týmto účelom vyskytujú rôzne druhy chvostoskokov, žižiaviek a mnohonôžok. Niektoré sa dajú využiť aj ako krmivo. Používajú sa druhy, ktoré sú tolerantné k širokej škále podmienok (euryvalentné) a ktoré sa rýchlo rozmnožujú. Samozrejme, nie je možné do každých podmienok použiť všetky dostupné druhy a preto ich využitie je sprevádzané aj istými skúsenosťami chovateľa. Účinnosť riešenia stúpa využitím kombinácie viacerých použitých druhov, kde sa si každý nájde v mikroekosystéme terária svoje miesto a svoju potravnú ekologickú niku.

bioactive terrarium

Obr.4: O hnijúce jablko sa postarali mláďatá mnohonôžok a tropické žižiavky druhu Trichorhina tomentosa. (Autor: © Adrián Purkart)

bioactive terrarium

Obr. 5: Aby sme zistili, ktoré živočíchy sa hodia do našich podmienok terária, je vhodné začať chov s ich kombináciou. V ideálnom prípade sa nám bude dariť udržiavať viac druhov v rovnováhe dlhodobo. Na fotografií chvostoskoky, tropické žižiavky Trichorhina tomentosa, Armadilidium nasatum a juvenilné jedince mnohonôžok Glomeris pustulata. (Autor: © Adrián Purkart)

Aby sme udržali kultúru pôdnych organizmov v teráriu v optimálnej forme, nemôžeme sa spoliehať na to, že prežijú iba zo vzniknutého odpadu terária. Odporúča sa aktívne prikrmovať tieto organizmy, aby nedošlo k redukcií ich počtu hladom. Dá sa povedať, že čím väčšia kultúra v teráriu žije, tým je jej účinnosť väčšia. Z hľadiska chovu teráriového živočícha to však nemusí byť veľmi optimálne a preto kultúry udržujeme v početnosti, ktorá sa skúsenosťami chovateľa ukáže byť najvhodnejšia. Pôdne organizmy sú najaktívnejšie v noci a preto ich činnosť pozorujeme najmä  za pomoci baterky. Je potrebné, aby mali dostatok úkrytov vo forme kúskov dreva, kôry, listov či skalných štrbín. Terárium nesmie preschnúť! V premočených substrátoch sa taktiež nezvykne pôdnym živočíchom dariť. V optimálnom prípade je ich využitie v dobre vetranom teráriu, kde substrát obsahuje aj vlhké aj suchšie časti. Niektoré druhy ako napr. tropické žižiavky Trichorhina tomentosa úkryty nevyžadujú, nakoľko žijú zahrabané v pôde. Prikrmujeme rastlinnou stravou. Azda najobľúbenejšou sa zdá byť šalátová uhorka, neskôr mrkva, zemiaky a nahnité listy hlávkového šalátu. Vynikajúcou voľbou je klasické vločkové krmivo pre rybičky. V oddelenom chove sa taktiež odporúča použiť aj kúsky sépiovej kosti do namiešaného substrátu. Pripájam sem krátke opisy niektorých druhov, ktoré stabilne držím v kultúre.

Trichorhina tomentosa – tropická stínka, tropická žižiavka

Je bielej farby a dosahuje veľkosť približne do 3-4 mm. Je ideálnym čistiacim organizmom pre terária a boxy, ktoré neobsahujú dekorácie. Žije zahrabane v substráte a vychádza na povrch iba za účelom konzumácie potravy. Preferuje rastlinné zbytky, no v prípade hladu nepohrdne ani živočíšnym odpadom. Má enormnú reprodukčnú schopnosť. Nie je vhodná na použitie do terárií a boxov, kde sa živočíchy živia rastlinnou potravou (mnohonôžky, šváby, chrobáky) nakoľko jej konkurencieschopnosť je vysoká a môže dané živočíchy obmedziť. Je vhodným krmivom pre menšie žaby. Preferuje stredne vlhký substrát, dokáže prežiť čiastočné vyschnutie.

Trichorhina tomentosa

Obr.6:  Trichorhina tomentosa. (Autor: © Adrián Purkart)

„Dwarf micropods“ – bližšie nedeterminovaný druh žižiavky

Dosahuje podobnú veľkosť ako Trichorhina tomentosa a teda maximálne 3-4 mm. Jej pohyb je však obmedzený len na chodenie po povrchu a teda nemá tendenciu sa zahrabávať. Taktiež nie je schopná dosahovať tak vysokú reprodukčnú schopnosť. Žije v menších skupinách a je špecifická rýchlym pohybom. Okrem samostatnej kultúry som dlhodobo udržiaval kultúru v suchších častiach paludária, kde po nociach v malých skupinách požierali rastlinné zvyšky potravy a zvyšky repashy pre gekony. Žijú pomerne skrytým spôsobom života.

micropods

Obr.7:  „Dwarf micropods“.  (Autor: © Adrián Purkart)

Armadilidium nasatum 

Väčší druh, ktorý dosahuje veľkosť približne 1 cm. Získal som ho z kultúry z tropického skleníka, kde obľubuje pomerne vlhké podmienky. Je vhodným obyvateľom vlhkých tropických terárií s dostatkom úkrytov. Aktívne žerie rastlinné aj živočíšne zbytky. Jeho reprodukčná schopnosť je výrazne obmedzená teplotou a dobre prosperuje iba v teplejších vlhkých teráriach s aspoň 24°C. Je farebne veľmi variabilný.

armadilidium nasatum

Obr.8:  Armadilidium nasatum.  (Autor: © Adrián Purkart)

Porcellionides pruinosus

Je ekvivalentom k Armadilidium nasatum s tým rozdielom, že jeho reprodukčná schopnosť je vyššia. Aj preto našiel uplatnenie ako doplnkové krmivo pre mnohé organizmy. Mláďatá majú približne 2 mm a do 2 mesiacov v optimálnych podmienkach dosahujú dospelosť. Sú špecifické rýchlym pohybom a schopnosťou prijímať rôznorodú potravu, najradšej rastlinné zbytky. Vo väčšom množstve však konzumujú prakticky všetko. Pre rýchlejší reprodukčný cyklus je vhodné ich udržovať v teplejších podmienkach. Aj preto je na našom území nachádzaný najmä na pareniskách a kompostoviskách. Sú farebne variabilné a v chove existujú už aj pomerne stabilné oranžovo sfarbené kultúry.

Porcellionides pruinosus

Obr.8:  Porcellionides pruinosus.  (Autor: © Adrián Purkart)

Glomeris sp.

Žižiavkám podobné mnohonôžky, často krát označované aj ako „pill bugs“. Ich praktické využitie v bioaktívnych teráriach je diskutabilné, no zvyknú byť príjemným spestrením najmä vďaka svojmu často atraktívnemu vzhľadu. Rôzne druhy sa od seba líšia variabilným sfarbením. Dosahujú približne 1 cm a živia sa prevažne rozkladajúcim sa rastlinným materiálom, prípadne tlejúcim drevom. Ich rast je oproti predchádzajúcim druhom relatívne pomalý a behom roka zvyknú v chove vytvoriť len 1 až 2 generácie. Nie sú významným potravovým konkurentom pre iné druhy „teráriových čističov“ a preto sú vhodné na využitie do komunálnych terárií s viacerými druhmi pôdnych organizmov. Žijú pomerne skryte, sú aktívne najmä v noci.

glomeris

Obr.8:  Glomeris pustulata a Glomeris hexasticha.  (Autor: © Adrián Purkart)

Collembola sp. – chvostoskoky

Majú širokospektrálne využitie. Sú najvhodnejším pomocníkom pre čistenie väčšiny druhov chovných ubikácií. Dajú sa využiť v malých plastových krabičkách, ale aj vo veľkých teráriách. V chove sa vyskytujú rôzne druhy v kultúre, najčastejšie však Folsomia candida, ktorá sa využíva aj v laboratóriách ako testovací organizmus. Najčastejšie ich chovajú chovatelia tropických žiab. Dá sa pomerne jednoducho chovať v rôznych typoch vlhkších terárií, kde ich počet je veľmi dobre regulovaný množstvom dostupnej potravy. Ide o absolútne neškodný druh organizmu a preto ich môžeme využiť aj na hygienu citlivejších chovných zariadeniach. Dobre prijímajú aj živočíšne zbytky, no ich početnosť udržujeme dodatočným pridávaním rastlinných zbytkov potravy – uhorka, šalát, mrkva, zemiak, jablko, prípadne vločkové krmivo pre rybičky.  Analogicky podobne je možné chovať aj iné druhy chvostoskokov. Z mojich skúseností však nie je vhodné kombinovať viacero druhov v jednom teráriu, nakoľko zväčša dôjde k vytlačeniu a vyhynutiu konkurencie menej schopného druhu.

Folsomia candida

Obr.9:  Folsomia candida si pochutnávajú na rozkladjúcich sa zbytkoch potravy.  (Autor: © Adrián Purkart)

Orchesella flavescens

 Obr.10: Chvostoskoky druhu Orchesella flavescens sú dôkazom, že aj chvostoskoky vedia byť krásne.  (Autor: © Adrián Purkart)

Tetrodontophora bielanensis

Obr.11: Tetrodontophora bielanensis – náš najväčší druh chvostoskoka. (Autor: © Adrián Purkart)

Iné mnohonôžky

V prírodne zariadených teráriach je zaujímavé aj využitie rôznych druhov mnohonôžok. Ich praktický prínos sa dá očakávať iba v zriedkavých prípadoch, no môžu byť príjemným spestrením terária. Aby neposlúžili ako krmivo, je možné využiť množstvo menších druhov vyskytujúcich sa v našej faune ako napr. Unciger foetidus, Leptoiulus proximus a podobne. Niekedy si môžeme zavliecť do terária spoločne s rastlinami aj malý druh Poratia digitata, prípadne môžeme vyskúšať chov zástupcov rodu Polyzonium. Ak sú obyvateľmi terária živočíšne druhy, pre ktoré mnohonôžky nepredstavujú potravu, môžeme samozrejme siahnuť aj po iných druhoch.

Poratia digitata

Obr.12: Mnohonôžky druhu Poratia digitata o veľkosti približne 1 cm. (Autor: © Adrián Purkart)

Centrobolus

Obr.13: Mnohonôžka druhu Centrobolus sp. Mozambik. (Autor: © Adrián Purkart)

polyzonium germanicum

Obr.14: Mnohonôžka druhu Polyzonium germanicum. (Autor: © Adrián Purkart)

Fotografie iných pôdnych bezstavovcov

armadilidium maculatum

 Obr.15: Armadilidium maculatum. (Autor: © Adrián Purkart)

Armadillidium werneri

Obr.16: Armadilidium werneri. (Autor: © Adrián Purkart)

blaberidae_kenya

Obr.17:  Jeden z najmenších švábov v chove – Blaberidae sp. Kenya. (Autor: © Adrián Purkart)

coromus vittatus

Obr.18:  Coromus vittatus vittatus. (Autor: © Adrián Purkart)

isopoda

Obr.19:  Porcellio scaber (oranžová forma) a Porcellio expansus. (Autor: © Adrián Purkart)

p_bolivari

Obr.20:  Impozantné Porcellio bolivari. (Autor: © Adrián Purkart)

oniscus_asellus

Obr.20:  Pomerne bežný druh našej fauny – Oniscus asellus. (Autor: © Adrián Purkart)

porcellionides pruinosus color form

Obr.20:  Farebná variabilita druhu Porcellionides pruinosus. (Autor: © Adrián Purkart)

p_pruinosus_box-2

Obr.21:  Chovný box pre Porcellionides pruinosus pripomína skôr kompostovisko. (Autor: © Adrián Purkart)

Predložené informácie a obsah článku pojednáva samozrejme môj subjektívny pohľad a zohľadňuje moje doterajšie skúsenosti v chove. Netvrdím, že všetky popísané javy platia vo všetkých prípadoch, no môžu byť vodítkom vo vašom ďalšom experimentovaní s teráriami a spoznávaní tajomstiev prírody ako takej. Pevne verím, že v texte čitateľ nájde množstvo užitočných myšlienok, ktoré môže využiť v nasledovnej chovateľskej praxi.

Adrián Purkart

This entry was posted in Myrmekológia. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.