Mach má v teraristike široké využitie. Okrem tradičnej dekorácie terária môžeme niektoré typy machov použiť aj na prípravu substrátov, výplň do vlhkých úkrytov a kladísk pre rôzne druhy plazov, ale aj ako inkubačné médium. Z komerčného a praktického hľadiska sa v teraristike najčastejšie využíva rašelinník rodu Sphagnum. Ten sa dá zakúpiť v lisovanej forme pomerne bežne v chovateľských potrebách, prípadne na chovateľských burzách. Istotne sa mnohí zamýšľali nad tým, či je k týmto účelom možné využiť aj pomerne bežne dostupné druhy machov z našej prírody. Dobré skúsenosti som dosiahol pri využití machov rodu Hypnum resp. jeho pravdepodobne najbežnejším zástupcom Hypnum cupressiforme. Hoci presné rozšírenie tohto druhu na našom území mi nie je známe, najčastejšie ho zaznamenávam v teplých dubových lesoch na úpätí pohorí. K vytvoreniu ľahšie odoberatelných machových kobercov sú vhodné stanovištia s dostatkom väčších kusov balvanov. Ideálne podmienky nachádza na južnej strane Malých Karpát, kde vytvára súvislé machové zárasty na starých vinohradníckych rúnach a podobných kamenných násypoch.
Obr.1: Machy rodu Hypnum sú neomylnou súčasťou lesov Malých Karpát.
Pri návšteve vhodného biotopu je dobré, ak máme možnosť vybrať si potrebnú kvalitu machu. Tento teplomilný druh je schopný prečkať nepriaznivé suché letné obdobia najmä vďaka lokálne hrubšej vrstve koreňovej sústavy skombinovanej so starou odumretou biomasou machu. Tá dokáže pojať vlhkosť rannej rosy a vodu zo zrážok v kapilárnych štruktúrach. Táto vlastnosť je práve to, čo v chove potrebujeme a preto vyhľadávame machové koberce s väčšou hrúbkou.
Obr.2: Hrúbka machového koberca môže presiahnuť 5 centimetrov.
Machu neodoberáme v lese zbytočne veľa. Z mojej skúsenosti viem, že pri naplnení 35 litrového batohu stlačeným machom dokážem získať viac ako 60 litrov spracovaného machu. Na tento fakt poukážu fotografie z nasledujúceho postupu.
Obr.3: Niekoľko machových kobercov je dostatočné množstvo na bežné využitie v teraristike.
V ideálnom prípade je vhodné začať so spracúvaním machu čo najskôr. Pri dlhšom skladovaní mach postupne schne a separácia starých koreňov je náročnejšia. Pripravte sa na to, že pri nasledovnej činnosti vzniká množstvo neporiadku. Jednotlivé kúsky machových kobercov postupne uchopíme a šúchame dlaňou zo strany koreňovej vrstvy. Dochádza tak k narušeniu tejto vrstvy a pôdne častice či iný nežiadúci materiál vypadáva. Odstraňujeme vetvičky, kamienky a listy. Okraje machových kobercov zvyknú byť na dotyk „drsnejšie“ a osobne ich taktiež separujem v snahe docieliť jemnejšiu machovú zmes.
Obr.4: Spodná časť machu očistená od nežiadúceho materiálu.
Očistené machové koberce trháme na menšie kúsky, ktoré nám dovolia nájsť aj schované obrastené vetvičky. Tento krok mach pripraví na ďalší pracovný postup.
Obr.5: Machové koberce trháme na menšie kúsky.
Pozorní ľudia si pri spracovávaní machu všimnú, že nezvykne obsahovať kvantá nežiadúcich živočíchov, ako si možno predstavovali. Drvivá väčšina makroskopických bezstavovcov vypadne z machu už po týchto prvých krokoch. Menšie organizmy sú decimované v nasledovných postupoch. Aj z tohto dôvodu osobne mach nijak tepelne neupravujem. Mnohokrát zbytočne paranoidná snaha o totálnu sterilitu len otvára bránu nežiadúcim kultúram mikroorganizmov. Táto machová zmes obsahuje množstvo prachových častíc. Aby sme sa ich zbavili, využijeme prepieranie pod prúdom vody.
Obr.6: Batoh (30-35 L) plný machových kobercov vyprodukoval približne 60 litrov vyseparovaného machu a asi 10 litrov odpadu, prestarnutých koreňov a iného nežiadúceho materiálu (vpravo).
Obr.7: Prepieranie machu prúdom vody – hrsť po hrsti. Sitko na odpad je nevyhnutnosťou.
Obr.8: Vypratý mach pripravený na sušenie.
Mach po dôkladnom vypratí poriadne vyžmýkame a pripravíme ho na ďalšiu dôležitú časť – sušenie. Vlhký mach by sa nám skladoval pomerne komplikovane. Za zlého vetrania v tomto stave podlieha hnilobe. Vysypeme ho teda na podklad o vrstve maximálne 30 centimetrov, pričom ho minimálne raz denne poprevraciame. Prevracanie machu pri sušení je dôležité, nakoľko spodná vrstva by inak „zatuchla“ a znehodnotila by sa. Pri dobre vetranom priestore nás prekvapí schopnosť machu dlho udržiavať vlhkosť a aj za intenzívneho prevracania a vetrania schne väčšie množstvo machu minimálne týždeň. Až úplne vysušený mach môžeme uskladniť v otvorených vreciach. Pri použití ho opätovne jednoducho rozvlhčíme v nádobe s vodou. Mach v chove používame na dotyk vlhký, nie mokrý. Pri dlhodobom zamokrení mach postupne stráca zelenú farbu a stáva sa žltým až hnedým. Ide však len o zmenu estetickej vlastnosti. Pri využití v zle vetraných priestoroch sa môže na machu vyskytnúť pleseň, ktorá je sprevádzaná najčastejšie čiernymi bodkami na povrchu stielok machu. Tak ako aj iné dekorácie prírodného charakteru však po „vyplesnení“ už nedochádza k návratu tejto plesne. Tento proces môže trvať 2 až 3 týždne. V machu môže dojsť taktiež k vývinu nežiadúcich mušiek smutiviek (Sciara sp.). Pri vhodnom používaní však nedochádza k významnejším problémom. Vlastnosti tohto machu využijú určite ľudia, ktorí majú vysokú spotrebu a plánujú ušetriť značné finančné prostriedky. Hoci sa jeho spracovanie môže zdať pracné a časovo náročné, je vhodnou alternatívou pre mnohých chovateľov.
Obr.9: Využitie machu v kladisku pre užovku červenú (Foto: ACMEcorns ).
Adrián Purkart
