V akváriu

Výroba jednoduchého formikária v akváriu

Toto formikárium je vhodné pre všetky druhy žijúce v podzemných hniezdach , teda v našich podmienkach od Myrmici cez Lasius , Formica , Camponotus až po Messor a podobne. Základnou myšlienkou tohto typu formikária je zabezpečiť , aby prostredie (aréna) sa podobalo na prírodné podmienky v ktorom daný druh žije. Návod popisuje výrobu formikária pre druh Pogonomyrmex occidentalis , ktorý žije v púšti horúcej Arizony v USA. Základný princíp však u každého ostáva rovnaký – resp. jadro formikária a vlhčiaci systém. Povrch a samotné hniezdo vždy prispôsobujeme podmienkam kde budúci obyvateľ žije , prípadne podľa našich predstáv. Je príjemné potom takto pozorovať mravce ako lovia potravu alebo vykonávajú iné činnosti na prirodzenom povrchu. Hodí sa to taktiež , ak chceme mravce doma fotografovať. Vznikajú vtedy fotky na nerozoznanie od fotografií z prírody.

Materiál:
Terárium- cca 30 x 25 x 20cm(DxŠxV)
Ytongová tehlička- 12 x 7 x9cm(strana 12 x 9 musí byť plochá aby priliehala ku sklu)
Sadra- 1kg, voda, miska  kde ju zamiešame a lyžička na jej nanášanie
Tenká plastová hadička- vlhčenie…
Šrobovák/Dláto- alebo niečo na vyrýpanie chodbičiek
Krížový šrobovák/vrták/paličkový okrúhly pilník na vytvorenie  východov
Tuha do verzatilky- alebo iná trvanlivejšia tuha na nakreslenie tvaru hniezda na tehlu
Na tvorbu povrchu- piesok(najlepšie normálny, zem zo záhrady, drobný štrk, kamienky atď…)
Kremičitý piesok- (väčšie zrná- väčšia vzdušnosť, menšia hmotnosť…)- cca 2 litre postačia , prípadne použijeme na vyplnenie akvaristickú vatu

Akvarium

1. Najprv si opracujeme ytong.  Mali by sme mať predstavu, ako by mal približne zvonka vyzerať. Šrobovákom potom odlúpujeme trochu povrch, robíme ryhy. Tiež počítame s umiestneným vchodov…

2. Na strane ktorá bude pri skle(musí byť absolutne hladká a k sklu priliehať), si nakreslíme obrysy budúceho hniezda ako čiary.  Vždy musia byť hranice hniezda cca 5 až 10 milimetrov od okraja ytongu. Hlavné je myslieť na vstupnú chodbu ako prvú, aby sme vedeli kam vybudovať vchod, príp. vyryť vstupný tunel. Komory by ale nemali byť hrubšie než cca 8mm, resp. by nemali byť príliš veľké ani dlhé, tak akurát(výška 9, dĺžka 17mm ). Keď máme hniezdo načrtnuté, zoberieme si dlátko/šrobovák, a ryjeme ryhu po obrysových čiarách. Takto sa nestane aby sa nám pri odrypovaní väčších kusov odštiepil aj kus tehly pri okraji a narušil tak tvar a vzhľad hniezda…

mravcia farma

3. Keď máme obrysy, môžeme sa pustiť do vyrývania hniezda. Vyrýpavame najprv komory a potom chodbičky, ak už dbáme na ich vzájomné rozlíšenie. Od začiatku musíme rozlišovať vstupnú komoru. Keď máme celé hniezdo vytvorené a vyryté, vstupnú komoru trochu prehĺbime. Z vonkajšej strany ytongu na nu namierime priamo krížový šrobovákom alebo vrtákom a začneme vyvŕtavať vstupný tunel. Vstupných komôr a východov môže byť viacero, to je lepšie aj pre kolóniu…

mravcia farma

4. Ytong máme hotový. Umyjeme ho v teplej vode a necháme pár minút oschnúť. Môžme spraviť aj vnútorné úpravy , ako napr. sádrou nalepiť piesčitý povrch vo vnútri komôr a chodieb. Vyzerá to potom prirodzenejšie

mravcia farma

Zarobíme trochu sadry tak , aby nám vystačilo na cca 1cm spodku akvária. Do takto dobre zmiešanej sadry vložíme jemne tehlu. Sadra by mala pohltiť spodnú časť ytong tehly. Táto vrstva sadry nám zabezpečí vlhčenie hniezda zo spodu , tak ako tomu je v prírode kde je zem vlhkejšia vo väčšej hĺbke.

mravcia farma

5. Vchody uzavrieme vatou a začneme do nádoby dávať kremičitý piesok, ,,substrát“ alebo spomínanú akvaristickú vatu. Je to ako pôda, bezprostredné okolie, ku ktorému sa mravce nedostanú skrz vstvu sádry medzi povrchmi. Toto okolie hniezda s hniezdom „komunikuje“ vďaka spodnej vrstve sadry a bude teda rovnako vlhká tehla ako substrát.
Hlavnou pointou však je , zabezpečiť aby si mravce v tomto prostredí nevedeli vytvoriť hniezdo – docielime tým že hniezdo bude vždy v nami vytvorených komorách.

mravcia farma

Piesok , alebo ako v tomto prípade akvaristickú vatu vhodne opatrne zalejeme vrstvou sadry a pripravíme ju tak aby sme na ňu mohli vytvárať povrch. Je vhodné utesniť kvapôčkami sadry okraje ytong tehly , aby sa sadra nedostala pri zalievaní dnu.

mravcia farma

6. 1/4 ytongu by mala skrz vysychanie hniezda z úrovne povrchu vytŕčať.  Počítajme ale aj s vrstvou sadry. Keď máme dostatočne vysokú vrstvu substrátu, aspoň3/5 výšky tehly,  zamiešame si sadru.  Zo substrátu- v našom prípade piesku, si vytvoríme aspoň hrubý profil budúceho povrchu arény. Väčšie časti povrchu, ako napríklad väčšie kamene, sem môžeme položiť aj teraz, zalejeme ich napevno.

mravcia farma

7. Zamiešame si sadru. Dávame vodu do sadry, nie naopak. Keď máme sadru hustú a dobre zamiešanú, začneme ju nanášať na povrch lyžičkou. Zašpinené sklo od sadry sa dá aj neskorej ľahko poutierať… Povrch zo sadry je hotový. Teraz doň môžeme vlepovať kamienky, mach a iné predmety. Posýpame ho pieskom, jemným štrkom a hlinou. Preto je dobré uzavrieť vchody do hniezda vatou.  Zasadrovať môžeme aj celé hniezdo, posyp by sa cez vatu nemal dnu dostať.

mravcia farma

8. Naše formikárium je už skoro hotové.  Ostáva iba oistiť sklo a odstrániť, zasypať zbytky sadry. Nové formikárium sa musí sklimatizovať a sadra musí vyschnúť Po pár hodínách doň môžeme presťahovať mravce. Na začiatku je ale najlepšie umiesniť ich sem v pôvodnej skumavke a zatemniť hniezdo. Presťahujú sa už sami 🙂

mravcia farma
mravcia farma
mravcia farma

Adrián Skippy Purkart

Comments are closed.

www.polistes.sk --- www.mravce.info --- www.chrobaky.sk