Potrava

Potrava v prírode
Potravu mravcov môžeme rozdeliť na dve časti- živočíšnu a rastlinnú zložku.

Hmyz- Mravce v prírode veľmi dobre vplývajú na svoje okolie hlavne tým, že ho očisťujú od mŕtvych alebo škodlivých živočíchov, prevažne hmyzu. Robotnice zbierajú ale aj lovia hmyz v najbližšom okolí hniezda, v teritóriu kolónie ho zbierajú skorej mŕtvy, až na mravce- predátori.
Hmyz pre kolóniu predstavuje proteíny, ktoré sú dôležité pre rast lariev a vývoj kráľovniných vaječníkov a plodnosť. Čím je v kolónií väčší počet robotníc, tým sa zväčšuje sila kolónie a tak robotnice môžu priniesť potravy čoraz viac…

,,Rastlinnú“ zložku tvoria rastlinné šťavy a medovica vošiek. Tu tvorí veľký podiel medovica vošiek, ktoré si kolónia niekedy aj sama chová na rastlinách a koreňoch pri(a v) hniezde. Vošky cicajú rastlinné šťavy, z ktorých potom strávia len určité prvky a vylučujú nestrávené cukry a prvky dôležité pre mravce formou výkalov.
Tieto sladké výkaly potom robotnice zbierajú priamo od vošiek, prípadne ich zlížu z listov a povrchu, pretože vošky neodobratý výkal vrhnú pohybom zadočka pár centimetrov od tela a potom dopadá na zem a rastliny… Takto okrem mravcov zbierajú medovicu aj osy a včely, u včiel medovica tvorí niekedy až polovicu podielu v mede, čiže sa výkalmi vošiek v podstate živíme aj my sami!
Ďalším, skorej doplnkom vo výžive pre niektoré stromové ale aj zemne hniezdiace druhy sú rastlinné šťavy. Mravce nahryzávajú rastové vrcholce, mladé výhonky a puky na niektorých druhoch rastlín. Rastlina po poškodení začne vylučovať sladké šťavy, ktorú sú obľúbenou potravou nielen mravcov ale aj ôs a iného hmyzu

Samozrejmosťou je voda, ktorú mravce zbierajú vo forme rosy, dažďových kvapiek zachytených na listoch rastlín atď. Robotnice niektorých druhov tiež zbierajú aj nektár a peľ.
Veľa, hlavne väčších druhov dokáže zachytiť kvapôčku vody medzi mandibulami a preniesť ju do hniezda. Takto si kolónie dokážu vytvoriť potrebnú vlhkosť v určitej časti hniezda, čo napr. vidíme pri druhoch žijúcich vo veľmi suchých oblastiach.

Potrava v chove
Mravce vo formikáriu majú prirodzene menej pestrú potravu ako mravce v prírode, aj čo sa týka hmyzu, tak aj medovice. Jedinou útechou na tom je, že med, ak ním kŕmime, tvoria z polovice výkaly vošiek, mravčia medovina! Taktiež je aj cukor tvorený z rastlinných cukrov, ale ani osladená voda nedokáže nahradiť kvalitnú medovicu vošiek. Medovica totiž obsahuje väčšinu veľmi dôležitých prvkov pre mravce, je to výsledok symbiózy vznikanej po desiatkach miliónov rokov. Avšak chovom a kvalitným kŕmením hmyzu, ktorý mravcom podávame, aspoň nemajú nedostatok dôležitých proteínov.

Hmyz
Z hmyzu môžeme kŕmiť muchy, mäsiarky, zavíjače a mole, komáre, osy, včely, múčne červy, cvrčky, sarančatá, koníky, chrobáky, šváby, ucholaky, chrústy a ich pandravy. Zemným primitívnym druhom podávame drosophily- octové/vínne mušky(Drosophila melanogaster, D. hydei), hlístice Enchytraea sp., chvostoskoky- Collembola a kúsky múch, komárov a cvrčkov, ale všetko naporciované. Pri kŕmení mäsiarkami dávame pozor na únik lariev z bruška, pretože tie ostávajú živé v brušku samičky a opustia ho pri jej úhyne. Malé larvičky s pružným telom robotnice často nedokážu zabiť, hlavne u mladších kolónií a tak svojou prítomnosťou môžu nepríjemne vyrušovať matku a nútiť kolóniu k presunom atď..

Malé druhy: Malým druhom podávame len naporciované kúsky hmyzu, nikdy nie hmyz celý. Primitívnym druhom podávame maličké bezstavovce, ktoré si nájdeme v záhrade v hrabanke a pôde, ako sú hlístice, chvostoskoky a iné. Ponerinae by ich mali v chove loviť, primitívne Myrmicinae nie, vtedy treba potravu zabiť a rozštvrtiť. Tiež im môžeme podávať drosophily a kúsky komárov, múch, no vždy naporciované.
Menšie až stredne veľké druhy: Hmyz podávame naporciovaný, buď do mystičiek z liekov, na vizitkové nesavé papieriky alebo ho pokladáme na povrch arény. Robotnice si ho už potom zoberú a spracujú. Základom je aby bol hmyz trošku natrhnutý, aby ho mravce vedeli spracovať. Neporušené telo napr. Lasius niger ťažko zdolá a všetko mäso ostane pod tvrdou schránkou, pokiaľ my cvrčka trochu nenatrhneme…
Väčšie stredne veľké až Veľké druhy: Takýmto mravcom môžeme podať celý niekedy aj živý hmyz- sami si ho chytia a odnesú. Len treba dávať pozor aby sa úplne živý nedostal do hniezda- vyrušil by kolóniu.

Medovica
Medovicu v chove vyrábame z čistej vody, trošky čaju, medu a cukru. Všetko je to zriedené v pomere 3 : 1 – voda : cukor.
Ja dám na dno pohárika rovnú čajovú lyžicu rafinovaného cukru, pol lyžice medu, pol lyžice nerafinovaného cukru, pol trstinového, jeden 3mm veľký kryštál bio- cukru a zamiešam s vodou tak od oka. Do toho ešte pridávam za polievkovú lyžicu ,,normálneho“ čaju.

Vám stačí keď dáte pol polievkovej lyžice cukru, pol čajovej medu a do toho tri polievkové lyžice vody a jednu čaju. Ja si to len zlepšujem aby to mravčeky mali pestré.
Medovicu podávame len druhom, ktoré sa k nej v prírode za normálnych okolností dostanú, čo sa napríklad nikdy nestane pri Ponerách, Myrmecínach alebo iných čisto subterrestriálnych druhoch.

Ako často a čím kŕmiť + ako poznáme hladné mravce
Kolóniu treba kŕmiť podľa toho aká je veľká jej populácia, minimálne dva razy týždenne medovicou a hmyzom.
Ako často ale záleží aj od druhu, pretože aktívne druhy toho zožerú veľa- sú aktívne, priamoúmerne s teplotou sa zväčšuje aj rýchlosť mravčieho metabolizmu.
Flegmatické druhy trochu pomalšie vyhladnú, i keď takýchto druhov mravcov veľa nie je.
Najedené robotnice majú bruška väčšie a plnšie, je na nich vidieť blanku medzi článkami- pozri Anatómia
Čím je intersegmentálnu blanku lepšie vidieť- veľkosť bruška, tým je robotnica plnšia potravy.

Medovicu mravcom podávame vo forme kvapôčok z injekčných striekačiek. Na toto sa najlepšie hodia inzulínové striekačky, pretože sú tenšie a dobre manipulovateľné. Mladým matkám nedávame veľké kvapky, kŕmime len tak aby boli plné ale nie až úplne na prasknutie, čo môže pri zlej manipulácií a prípadnom páde tuby posunúť matke prerívanie segmentov na brušku, pretože vďaka blanke sú oddelené a skoro sa nedotýkajú. U Ponerinae a Myrmicinae,- ako je Messor, nedávame medovicu skoro vôbec, viac by sme mali dbať na kŕmenie hmyzom.
Hmyz podávame pinzetou, prípadne prstami do nádobky alebo na dno arény. Pozor aby sme nemali na rukách nejaký chemický alebo plastový zápach, mravcom by to mohlo vadiť.
U Ponerinae je u veľkých druhov možnosť kŕmenia z ruky, pretože väčšie druhy zvyčajne pomerne dobre vidia. Agresívne druhy kŕmime pinzetou. Hmyz stačí natrhnúť, mravce si ho odnesú. Malým druhom Ponerinae môžeme vpustiť do formikária maličké pôdne bezstavovce a pozorovať ich správanie.

Robotnice hladnej kolónie chodia po aréne a hľadajú potravu. Ostatné robotnice pri strete žiadajú o potravu a pri tom navštevujú aj pre nich nezaujímavé kúty arény.

Trofalaxia

Hladné robotnice blúdia po aréne a tykadlami ako vždy prehmatávajú okolie. Keď narazia na iného mravca, pár krát sa ho dotknú končekom tykadiel po hlave. To je signál od mravca, ktorý je hladný a chce prijať nejakú potravu. Mravec, ktorý má plný sociálny žalúdok-,,hrvol“ mu tieto dotyky vráti a potom si priečne spoja dolný pár mandibulí- maxilly a najedený mravec vydávi časť potravy z prvého žalúdku formou kvapiek medzi svoje mandibuly, odkiaľ potravu prijme hladná robotnica. Takáto výmena potravy sa nazýva trofalaxia. Hladná robotnica aj pri prijímaní potravy búcha svojimi tykadlami do hlavy tej druhej robotnice. Ak je prijímateľka veľmi hladná, búcha rýchlo a energicky; ak nie je hladná jej potrava bude po prijatí pravdepodobne predaná ďalej, pri trofalaxí hýbe tykadlami na strany a dotýka sa hlavy robotnice len raz. Hladný mravec búcha rýchlejšie preto, aby dal podnet robotnici s potravou vyvrhovať ju rýchlejšie.

A teraz ku kŕmeniu kolónií u jednotlivých najčastejšie chovaných skupín mravcov

Formicinae:
Matky- Medovica, niekedy naporciovaná mucha, kúsok cvrčka, múčneho červa.
Mladé kolónie(do 40 robotníc)– Takéto kolónie kŕmime medovicou tri razy do týždňa podľa toho ako je kolónia hladná. Z hmyzu postačia 3 muchy na týždeň.
Stredne veľké kolónie(od 50 do 100 robotníc)– Stredne veľká kolónia si už vyžaduje častejšie kŕmenie a to hlavne hmyzom. Medovicu dávame 5 krát do týždňa, hmyz aj častejšie.
Veľké kolónie(od 200 do 500 robotníc)– Takéto kolónie kŕmime medovicou 6 krát do týždňa a výdatne, pretože kolónia s takouto populáciou zvyčajne máva raz a ešte o polovicu viac larvičiek a potomstva ako dospelých robotníc. Každý až každý druhý deň kŕmime hmyz- šváb, cvrček, kobylka…
Obrovské/dospelé kolónie(od 1000 robotníc)– takéto kolónie si vyžadujú kŕmenie každý deň. Medovice vypijú niekedy aj 0.2dcl, preto ju podávame aj dva razy denne. Hmyzom tiež nešetríme, ak kolónia vychováva nejaké pohlavne rozlíšené jedince, bude ho musieť mať vždy dostatok.

Myrmicinae: Viac hmyz ako medovica, medovica záleží od druhu/rodu(napr. Messor-om podávame prevažne semená).
Matky– záleží od rodu, medovica a hmyz.
Mladé kolónie(do 60 robotníc)– Medovica cca tri razy do týždňa, hmyz viac krát.
Stredne veľké kolónie(od 70 do 100 robotníc)– Medovica 4 razy do týždňa, hmyz tiež.
Veľké kolónie(od 150 do 800 robotníc)– Medovicu podávame pomenej, viac sa sústredíme na hmyz.
Obrovské/dospelé kolónie(od 1000 robotníc)– Hmyzom kŕmime vo väčších množstvách- 5 kusov denne, medovicu pomenej.

Ponerinae: Čisto hmyz, medovica záleží od druhu. U Ponerinae najčastejšie hrozí, že hladná kolónia zožerie svoje potomstvo
Matky– Často a pravidelne, len hmyz. Menším druhom porciované kúsky, prípadne menšie bezstavovce.
Mladé kolónie(do 5 robotníc)– Kŕmime skoro len hmyz, medovicu zriedkavo, malým druhom vôbec. Kŕmime raz za dva až tri dni.
Stredne veľké kolónie(od 10 do 50 robotníc)– Hmyz, medovica záleží od druhu- malým druhom nie, veľkým a stredne veľkým môže byť. Kŕmime často a pravidelne a pomerne veľa, Ponerinae nikdy nesmú byť vyhladované.
Veľké/dospelé kolónie(od 50 do 250 robotníc)– Hmyz, veľkým a stredne veľkým druhom medovica. Nikdy nesmieme dopustiť aby bola kolónia hladná, inač zožerie svoje potomstvo!

Chov živej potravy
Okrem priameho lovu živej potravy alebo jej kupovania si môžeme vyskúšať aj jej chov. Takto si máme možnosť zaobstarať živý kŕmny hmyz lacnejšie, pričom budeme viedieť čím a ako kvalitne bol kŕmený!

Chovatelia najčastejšie chovajú šváby(Blaberidae a Blattidae), vínne mušky(Drosophila hydei a D. melagonaster) a múčne červy(Tenebrio molitor). Tu aspoň v základe opíšem jednoduchý chov týchto živočíchov.

Šváby
– v príprave

Drosophily
– v príprave

Múčne červy
– v príprave

Filip Repta

Comments are closed.

www.polistes.sk --- www.mravce.info --- www.chrobaky.sk