Starostlivosť o kolóniu

Získaná kolónia
Povedzme že sme si založili vlastnú kolóniu , alebo sme si nejakú – podľa možností mladú kúpili od skúsenejšieho chovateľa. Snažíme sa získať kolóniu zdravú , bez vonkajších parazitov , mladú – robotnice sú menšie ako tie čo stretneme v prírode (s vekom kolónie sa liahnu väčšie) a prinajlepšom aj s nejakým potomstvom – larvy/kukly/vajíčka , čo značí že sa predchádzajúci majiteľ o kolóniu aj staral. Výnimkou je kúpa na jeseň alebo v zime , kedy kolónie našich druhov potomstvo až na pár výnimiek potomstvo neobsahuje.

Ubytovanie kolónie
Kolóniu sa snažíme ubytovať tak , aby ubytovacia kapacita bola dostatočná pre množstvo jedincov v kolónii. Ideálny stav je , ak kolónia zaberá vo formikáriu alebo v inom chovnom zariadení približne 1 až 2 tretiny miesta. Pokiaľ zaberá menej , tak sa budú naši chovanci v hniezde „báť“ a nebudú aktívne chodiť von do výbehu, budete mat problémy s kŕmením a následne aj so zdravotným stavom kolónie. Naopak ak bude hniezdo primalé , kolónia začne prirodzene stagnovať a nebudú sa rodiť nové jedince v takom množstve , v akom by sa pri danej veľkosti kolónie očakávalo.

Kolóniu sa okrem priestorových nárokov snažíme dať aj do priestoru , ktorý im prirodzene vyhovuje. Myslím tým to , že stromové druhy budú preferovať korok a drevo , zemné pieskové a sadrové/ytong hniezda. Každý chovateľ od ktorého kolóniu získate by vám mal o danom druhu čo-to povedať a naviesť vás na tie správne spôsoby.

Camponotus vagus formikarium
Obr.: Mravcom Camponotus vagus sa prirodzene darí v korkovom hniezde, lebo je to druh v prírode obývajúci kusy dreva (Foto: Mysiak)

Potrava
Taktiež ako ubytovanie , tak aj potravu musíme prispôsobiť tak , aby vyhovela danému druhu mravca.
Mravce samotné – živé imága , robotnice a kráľovná , potrebujú ku svojmu životu hlavne cukry pre ich energetický význam. Preto väčšine druhom chutia cukornaté šťavy. Môžme teda použiť vodu zriedenú s cukrom prípadne s medom , približne v pomere cukor:voda 1:3 . Tekutú stravu obľubujú hlavne rody zaradené medzi Formicinae a Dolichoderinae (Lasius , Camponotus , Formica a pod.) … , u nich teda podávame takúto šťavu približne každý 3-4. deň , čím je kolónia väčšia tým častejšie. U rodov z Myrmecinae (Messor , Tetramorium , Myrmica , Manica) sa až tak nevyvinula schopnosť nasávať riedku stravu a tak nemusia preferovať podobnú potravu. Ak však predsa len , tak určite hustejšiu v pomere napr. med:voda 2:3 , prípadne dokonca čistý med alebo cukor.
Keď mravce potrebujú cukor , kráľovná potrebuje z niečoho klásť vajíčka a larvy musia tiež rásť. Na to slúžia hlavne proteíny , ktoré nájdu v ulovenom hmyze. Mravcom teda v kombinácii s medovinou podávame aj mŕtvy hmyz (neriskujeme zranenia čo môže spôsobiť živý hmyz) , prípadne môžme skúšať rôzne mixy vajíčka s cukrom. Malej kolónii stačí nejakú kúsok hmyzu raz týždenne. Porciu volíme podľa toho , koľko teoreticky dokážu spotrebovať. Priveľa potravy mravce odmietnu a tá sa nám v hniezde začne kaziť a plesnivieť.
Ďalšou možnosťou sú druhy rodu Messor , ktoré majú radi semienka a vyjedajú z nich rastlinné tuky. Je to vhodný druh ak často cestujete , stačí im dať dostatok semien ktorý si uložia do „sýpok“ a vydržia bez kŕmenia aj 2-3 týždne , ale to len v nevyhnutných prípadoch , normálne semienkovú stravu treba kombinovať s hmyzom tiež.

Mravce nebudú prijímať tú istú potravu stále. Nie len že im to po čase nebude chutiť , ale taktiež sa príjem potravy líši v závislosti od sezóny. Na jar keď sa kladú vajíčka a začínajú rásť larvy , je dopyt po hmyze veľký , ale napr. neskoro v lete kedy už sa len liahnu posledné mravce z kokónov , mravce bielkoviny nechcú a radšej prijmú cukornaté stravy aby sa pripravili na zimu.

Adrián P.

Comments are closed.

www.polistes.sk --- www.mravce.info --- www.chrobaky.sk