Odchyt mravcov a manipulácia

V dnešnej dobe môžeme svoju mravčiu kráľovnú resp. kolóniu získať dvojakým spôsobom-
buď tak, že si ju chytíme, alebo že si ju zaobstaráme skrz nejakého známeho, chovateľa alebo obchod. Verte tomu, že tá prvá možnosť je zvyčajne tá lepšia 🙂 A ak ste sa pre ňu rozhodli aj vy, táto sekcia dá základné informácie ako hľadať mravce, kde ich ísť loviť a ako s nimi správne zaobchádzať pri ich odchyte.

Čím chytať mravce + pomôcky na odchyt a ich prepravu
Spôsoby odchytu mravcov sú rôzne. Okrem s odchytu pinzetami a prstami sa používajú aj iné metódy.

Exhaustor


Tou najrozšírenejšou a najlepšou metódou je lov s pomocou exhaustora. Lovia sa ním robotnice z kolónií a pokiaľ lovíme napr. mladú kolóniu, môžeme ním rýchlo a bezpečne vysať utekajúce robotnice. Exhaustor pozostáva zo širokej plastovej priehľadnej trubice s dlhšou plastovou hadičkou v korkovom alebo celulóznom uzávere na jednej strane, a rovnou trubičkou v uzávere na druhej strane. Koniec hadičky máme v ústach a na jeho druhom konci, ktorým je pripevnený v uzávere trubice, je maličká mriežka. Hmyz vdýchneme trubičkou, ktorá zvnútra vytŕča z uzáveru, a tak do nej robotnice naspäť nenalezú, mriežka zas zabráni tomu, aby sme ho alebo materiál pod ním vdýchli úplne.
Avšak pozor! Hrozí tu nepríjemná vec, tzv. formikóza. Mnoho druhov vylučuje kyselinu mravčiu ako obranný prostriedok, v strednej Európe hlavne mnohé Formicinae. Ak ich budeme vdychovať exhaustorom, je dosť pravdepodobné že vdýchneme kyselinu do pľúc a tie sa ňou podráždia. Nie je to nič príjemné, to vám poviem(a to som takto zbieral ,,len“ Camponotus) a preto sa pri Lasiusoch, Formicách, Camponotoch a iných Formicinae druhoch radšej exhaustoru vyhnime…


Pomôcky v teréne
Na lov mravcov sa používajú tie najrôznejšie pomôcky. Chovatelia ich väčšinou nosia v jednom konkrétnom vaku, taške, ladvinke,.. pričom ich podľa potreby používajú často a väčšinou aj doma a svoj cestovný arzenál dopĺňajú a vyberajú podľa domácej potreby 

Lopatka: Na vykopávanie kolónií, ničenie tlejúceho dreva a iných vecí používame lopatku. Môže byť aj záhradnícka, ide hlavne o to aby sa dala dobre a pevne držať v ruke a aby mala optimálnu veľkosť aj do ruky, aj do vaku.

Lyžička: Naberáme ňou matkou aj s okolitým substrátom, ide nám hlavne o to aby sa matke nič nestalo…. Pokiaľ nie sme dostatočne skúsení a nezískali sme danú zručnosť, matku iným spôsobom než lyžičkou alebo nahnaním do skúmavky nechytáme.

Nôž: Na podobné činnosti nám rovnako dobre pomôže aj vreckový multifunkčný nôž. Ak má kvalitnú pílku, pri prelamovaní tvrdších vetvičiek sa nám to môže tiež hodiť…

Skúmavky: Samozrejmosťou sú zberné skúmavky, epruvety. Ničím sa nelíšia od tých bežne používaných na chov, sú úplne rovnaké. Avšak ak nechceme aby sa v nich mravce počas prepravy zbytočne prevracali atď, môžeme do nich zastrčiť pásik korku, pričom sa uistíme, že korok je istený a zastrčený vo vate tak, aby sa nehýbal. Mravce tak budú stáť pevne na ňom a nie šmýkať sa po skle pri väčších otrasoch.
Tuby: Spolu so skúmavkami sa môžeme zásobiť aj zbernými tubami. Sú to buď jednoduché plastové skúmavky, alebo nastrihané kúsky priehľadných plastových hadičiek.
Ak používame plastové hadičky, jeden koniec môžeme uzavrieť trochou potravinovej fólie a lepiacou páskou, bude sa tam tak dať udržať vlhkosť. Tento postup sa používa aj pri posielaní kolónií….

Zberný pohár: by mal vedieť vyrobiť každý správny chovateľ. Do obyčajného čistého pohára od horčice alebo nutely nastrkáme skrčené navlhčené noviny a papier, pričom sa snažíme aby sa vytvorili rôzne škáročky, dutinky, chodbičky a komôrky. Mravce do nich nalezú pri transporte. Ak by mala byť kolónia v zbernom pohári dlhšie, môžeme doň dať nejaký neutrálny substrát ako zeminu, lignocel, mach, ktorý by udržal stabilnú úroveň vlhkosti.
Okolo hrdla spravíme 1cm hrubý pás vazelíny, detského oleja alebo iného ,,break up protection“. Do viečka ešte spravíme nejaké menšie otvory, a pohár je hotový!
Ako menšie náhrady pohára môžeme bez problémov použiť tubičky od filmu, plastové krabičky od šalátu a iné vhodné veci.

Mikroténové sáčky: Na substráty, prírodné materiály ako napr. machy do terárií a iné veci, nie sú ale nevyhnutnosťou.

Pinzety: Viac vid. nižšie

Ako s mravcami manipulovať?
Čo sa týka manipulácie, všeobecne by sme mali používať pinzetu.
Pinzety môžeme rozdeliť do dvoch typov
– pevné nerezové pinzety(tie kratšie okolo 15cm a najlepšie pre formikaristu sú v dnešnej dobe bohužiaľ tie najvzácnejšie) s plochým alebo zúbkovaným koncom. Prácu s nimi a mravcami sa musíme učiť trochu dlhšie, ale neskorej sa to dá ľahko naučiť a tak chytíme aj krehké druhy bez toho aby sme ich poranili.
-plechové sú najdostupnejšie v dvoch dĺžkach- dlhé a krátke. Ich výhodou je, že pri silnejšom uchopení mravca za hruď alebo hlavu ho nepoškodíme, pretože jemný plech sa ohne, je to naozajstná vymoženosť.

Skúsenejší chovatelia bez problémov chytajú mravce aj prstami. Po určitom tréningu sa to dá naučiť, ale neodporúčal by som to u matiek. Tie najlepšie nechytajme vôbec, nevyberajte ich zo skúmavky ani nič také. Hmyz nie je domáci miláčik a ani ním nikdy nebude.!

Najjednoduchším spôsobom pri odchytu rokou je usmerniť kráľovnú do polo zovretej päste pričom malíčkom zvierame na jej konci otvorenú skúmavku. Matky spolu s potomstvom alebo robotnicami naokolo podoberáme čajovou alebo polievkovou lyžicou. Jemne ich potom položíme na dno zbernej nádobky so substrátom alebo papierom naspodku. Matky môžeme loviť aj pinzetou, ale to vyžaduje cvik. Oveľa jednoduchšie je ako som spomenul, vohnať matku rovno do otvorenej skúmavky. To môžeme ale spraviť väčšinou len pri mladých matkách z roja…
Robotnice menších druhov ulovíme jednoducho tak, že si navlhčíme konček ukazováčika alebo palca a mravca ním veľmi jemne pritlačíme k povrchu, len sa ho dotkneme. Takto sa nám ,,nalepí“ na prst a môžeme ho jemne odobrať. Takto ale lovíme len robotnice, a aj to menších druhov!

Kde ísť loviť mravce?
Mravce sa vyberáme loviť do menej zastavaných zón, tam kde nesiaha pôsobenie urbanizácie v plnom rozsahu. Môžu to byť ale aj okraje miest, lesoparky atď, mestské záhrady….

Najvhodnejším prostredím pre nález nejakého druhu je zmiešaný les. V typickom slovenskom zmiešanom lese nájdete zástupcov rodov Lasius, Camponotus, Myrmica a určite tam bude aj Leptothorax a primitívna Ponera alebo Myrmecina. Na jeho okraji môžeme nájsť aj Formicu alebo Tetramorium. Stačí sa len dobre pozerať…
Najlepšie je vybočiť z turistického chodníčka alebo cestičky trochu bokom. Popritom obraciame predmety ležiace na zemi, ale samozrejme ich opatrne obraciame naspäť. Z vrchnej vrstvy listovky zdvíhame suché konáriky, ktoré prelamujeme na kúsky. Pokiaľ je ich stred dutý, zaisto v ňom môžu byť mravce, najčastejšie nejaký Leptothorax. Tohto mravca môžeme nájsť aj pod chumáčmi machu rovnako ako aj samičky Lasiusov a Myrmíc. Jeho samičky tiež budú v dutinkách konárikov a pod kôrou, rovnako ako Dolichoderus alebo Camponotus.
Proste ide o obracanie predmetov ležiacich na zemi a ich spätné navrátenie na pôvodné miesto. Ak to nespravíme, pôda pod nimi vyschne a živočíchy sa presunú inam…. Zaoberáme sa aj chumáčmi machu a vetvičkami na vrchnej vrstve pôdy.
Kôru odlamujeme len z popadaných mŕtbych pňov a konárov, nikdy nie zo živých stromov, a tiež sa ju snažíme vrátiť naspäť, podľa možnosti… Skrátka sa k prírode chováme s ohľaduplnosťou a dávame všetko tam, odkiaľ sme to vzali. Ak napr. nájdeme kolóniu Temnothoraxov, ktoré sú vo vetvičkách dosť časté, a kolóniu nechceme, neodhodíme vetvičky ale spojíme ich rozpolenými časťami a tak položíme dakam na zem. To všetko ale tu spomenuté je jednoduchá logika a každý normálny človek a milovník prírody by tak mal robiť.
Neskoršie sa sami naučíme kde aké mravce hľadať, ktoré rody a druhy obývajú aké biotopy a približný čas ich aktivity mimo hniezda.

Kedy loviť mravce?
Mravce sa správajú hlavne podľa vonkajšej teploty, čím je väčšia a čím sú pri väčšej, tým rýchlejšie reagujú a tým rýchlejšie pracuje aj ich metabolizmus, rýchlejšie spracúvajú potravu….

Mravce by sme mali ísť hľadať od 10. do 18. hodiny v lete, na jar až neskoršie keď slnko ,,vyhreje“ deň, na jeseň tiež….
Z osobných skúseností by som povedal, že v lete treba ísť do lesa hneď po daždi ak je suché, a druhý teplý deň ak je vlhké, inač toho až tak veľa neuvidíte, resp. Je možné že veľa druhov bude až doslova schovaných…
Niektorí formikaristi dávajú prednosť neskorším hodinám.

V južnej Európe som zasa pri navštevovaní olivových lesov zistil, že najlepšie je výjsť si počas hodín od 13. do 16, kým je najviac svetlo, ale len v tom prípade že väčšinu času budeme tráviť pod stromami a s dostatkom vody a vo vhodnej pevnej obuvi a v dobrom oblečení. V tomto čase bývajú aktívne aj stromové aj prízemné i čisto podzemné druhy, avšak subterrestriálne druhy hľadáme pod vhodnými predmetmi a vo vhodne vlhkej pôde.
Večer je tu aktívna väčšina druhov, pričom sa ich aj mnoho rojí a to hlavne na svetlo pouličných lámp alebo reflektorov.
Všeobecne je na juhu najlepšie obdobie na zber mravcov jar, keď je pôda vlhká, teploty umiernenejšie, alebo jeseň. Tieto dve obdobia sú najvľhkejšie a počas nich sa rojí prevažná väčšina tamojších druhov.
Niektoré rody ako napr. Cataglyphis obľubujú práve tie najvyššie denné teploty a ,,najvyšší stupeň slnečného žiarenia“ od 12 do 15 hodín, keď sú najaktívnejšie a môžeme ich zastihnúť v prímorských suchých pobrežných pásmach s piesočnatým podložím. Večer okolo 18 hodiny ich už ale vonku nezastihneme. Naopak taký Messor cez deň nemusí byť cez deň aktívny, ale počas noci sa kolónia doslova vyplaví von a robotnice vytvárajú dlhé cesty  hniezda do odľahlejších vchodov hniezda, alebo sa cesty roztylujú v poraste….
Táto sekcia sa bude postupňe dorábať s novými skúsenosťami, postrehmi a poznatkami autora.

Filip Repta

Comments are closed.

www.polistes.sk --- www.mravce.info --- www.chrobaky.sk