Úvod do chovu mravcov

Chov mravcov, formikaristika, je jedno z asi najzaujímavejších a najšpecializovanejších odvetví teraristiky. Formikaristika nie je časovo ani finančne náročná, pokiaľ chceme mať len pár kolónií mravcov.

Ak nás ale formikaristika chytí úplne, môže sa z nej stať celoživotné hobby, ktoré pozmení ďalší chovateľský alebo aj životný osud jedinca. Tak sa stalo aj pri autoroch tohto webu. A keďže chovateľská vášen formikaristu býva obrovská (ak nie je jednou z najväčších chovateľských vášní), pohlo nás to ku kroku napísaniu tejto stránky a väčšiny vecí a faktov, ktoré o mravcoch doposiaľ vieme. Touto stránkou chceme prezentovať chov mravcov samotný, ako ušlachtilý a profesionálny chovateľský koníček. Nie ako pokus o chov napr. v Antquariu alebo babkinej zaváracej fľaši na uhorky.

Chov mravcov je krásnou záľubou. Tvrdiť, že ,,detskou” sa určite nedá. Nejeden formikarista začínal s flaškou zeminy do ktorej umiestnil nejakú časť kolónie a profesionalitu nabrali jeho úmysly až neskorej… no a začínať nejako sa predsa musí!

Ak aj váš potomok skúša alebo skúšal chovať mravce, nebráňte mu(len sa pre vašu spokojnosť zamerajte na inštaláciu protiúnikového systému :D ) a snažte sa ho podporiť. Väčšina mravcochovateľov býva aspoň mierne intelektuálne založená. Zaújem dieťaťa o tento eusociálny hmyz je aj náznakom toho, že sa správne stavia k chápaniu otázky a snaží sa preniknúť hľbšie a pochopiť ako mohla vzniknúť forma správania tak podobná tej našej, ľudskej.

Ale ako povedal slávny myrmekológ O. E. Wilson: Komunizmus funguje, to Karl Marx len pracoval so zlým živočíšnym druhom!

Síce by sme to ako chovatelia a všeobecne ľudia, zaoberajúci sa otázkou prečo ten svet tak malého hmyzu funguje skoro rovnako ako ten náš, nemali robiť; ale snažme sa predstaviť si mravce ako ľudí. Jednotlivé komunity v jednotlivých prostrediach. V tom prípade tú najdeme mierumilovné skupiny(Lasius), ale aj agresorov najvyššieho stupňa(Linepithema). Nájdeme tu zberačov semien vyrábajúcich múku(Messor), hospodárov pestujúcich vlastnú potravu na vlastnoručne vyrobenom substráte(Atta, Acromyrmex), otrokárov(Polyergus) a ich poddaných(niektoré Formica), nomádov(Dolichoderus) ale aj primitívnych lovcov(Ponera)….. Takýto pohľad je síce amatérsky, ale chov mravcov nás o to viac bude baviť.

Mravce sú ale v jednom bode od ľudí úplne ale úplne odlišné. Neničia si svoj ekosystém, ale skoro každý v ktorom sa priebehu vekov vyskytli, si zveľadili natoľko, že do dnešnej doby sa tento ekosystém stal na mravčích kolóniach skoro úplne závislí! Ako hovoria myrmekológovia: Zemské ekosystémy by sa bez ľudí do troch rokov dokázali aspoň polovične vrátiť do takého stavu, v akom boli dokým ich ľudia nezačali ničiť. Avšak Zem by najviac po troch mesiacoch bez pôsobenia mravcov začala mierne ale nenávratne upadať! Veď všetky mravce dokopy vážia tak isto, ako všetci ľudia dokopy! A ja osobne dúfam, že tieto dve váhy sa nikdy nezmenia.

Chov mravcov je teda veľmi poučná a zaujímavá metóda získavania nových poznatkov o mravcoch a ich správaní v hniezde. Myrmekológovia ho ale často nepraktikujú, skorej je to záľuba len pár trošku ne- normálnych ľudských jedincov. Chov mravcov je časovo aj finančne jednoduchý, na začiatok postačí vhodne zariadená skúmavka a ostražitosť pri ceste domov z práce….

Skúmavka
Mravce sa najprv chovajú v skúmavkách. Skúmavku si ale upravujeme mravčím potrebám, tj. že vodou a prepážkou z vaty im zabezpečujeme v skúmavke vlhkosť. Skúmavkou nahrádzame komôrku, ktorú si samička vybuduje pri zakladaní kolónie, teda hneď po tom, ako sa vo vzduchu spári, pristane na zemi a vykrúti si z kĺbov krídla. Veľa samičiek to ale v prírode neprežije- môžu mať parazity, ohrozujú ich početné predátori, alebo sú zabité pričinením človeka. V prírode možno len jedna zo 100 kráľovien odchová prvú robotnicu, pričom v chove asi 1 z 10 nevychová prvé robotnice! Chovatelia samičkám podávajú v umelom prostredí potravu. Nej sa ale matkám v prírode po najmenej 1 mesiaci nedostane vôbec!
Viac o vyrobení podobnej chovnej skúmavky sa môžte dočítať TU

Formikárium
Tak, mravčia matka odchová niekoľko robotníc a máme mladú kolóniu. Robotnice sú ale malé a slabé. Až po niekoľkej generácií sa vyliahnu o niečo väčšie a silnejšie. A tak až po niekoľkých generáciách kolónia dosahuje populáciu vhodnú na to, aby sme ju presunuli do formikária.
V článkoch sme opísali najčastejšie používané typy formikárii, a to:
Sadrové alebo betónové
Ytongové
Akváriové typy
Korok – sklo
…prípadne iné špeciálne typy

Potrava
Ako potravu mravcom podávame medovicu, ktorou chovatelia všeobecne nazývajú roztok medu, cukru, čaju a vody. Kolónie tiež potrebujú pravidelný prísun proteínov v podobe rôzneho hmyzu. Medovica je v podstate cukrovým roztokom a tak po 3 dňoch začína kvasiť, preto ju po týchto 3 až štyroch dňoch meníme.
Viac o kŕmení mravcov sa dočítate TU

Teplota a vlhkosť
Vo formikáriu a jeho okolí by sme mali udržovať teplotu okolo 25°C pri väčšine druhov. Exotickým a mediterraeálnym druhom vyhovujú aj vyššie teploty nad 28°C. Vlhkosť v hniezde pre slovenské druhy by mala byť okolo 60% pre väčšinu druhov, záleží ale podľa druhu. Mediterraeálne majú radšej okolo tých 50% v hniezde, aréna môže byť skoro suchá. Exotické v hniezde vydržia aj skoro 90% vlhkosť, ale tá s teplotou okolo 30°C nemusí mať dobré následky a tak by sme ich mali chovať skorej pri 70% vlhkosti a teplote okolo 28°C.

Hibernácia
Zimný spánok potrebujú stredoeurópske a juhoeurópske druhy, oddychové obdobie len niektoré exotické. Hibernácia je dosť dôležitá pre kolóniu, jej potomstvo a jej matku. Mala by byť aspoň mesiac dlhá. Stredoeurópske druhy hybernujeme jeden a pol, až dva mesiace pri teplotách od 10 do 1°C. Môžeme ich nechať v uzavretej nádobe na balkóne, pokiaľ teplota nebude klesať pod -10°C. Inak im postačí aj pobyt v chladničke, pričom začíname v tej najteplejšej časti, čo býva zvyčajne naspodku(ak má daný spotrebič mrazák a umiestnený zvrchu). Týždeň, dva pred začatím úplnej hibernácie v chladničke alebo na balkóne by mala byť kolónia umiestnená v teplote okolo 15 – 10°C ale to nie je podmienkou. Juhoeurópske druhy môžu mať hibernáciu kratšiu, od troch do štyroch týždňov. Teplota môže byť rovnaká ako pri stredoeurópskych druhoch, ale najnižšia by mala byť okolo 2°C.
Viac sa môžete dočítať v samostatnej sekcii o zimovaní Hibernácia

Filip Repta

cataglyphis
Cataglyphis sp. (Turecko)

Comments are closed.

www.polistes.sk --- www.mravce.info --- www.chrobaky.sk