Spoločenstvá hrbáčkovitých mušiek (Phoridae) v intenciách teraristiky [Adrián Purkart]

       Súčasná veda pozná vyše 4000 druhov čeľade hrbáčkovitých (Phoridae), ktoré sú diferencované do 230 rodov, pričom v rámci slovenskej fauny rozpoznávame vyše 80 druhov. Vysoká diverzita tejto skupiny je podmienená nielen úzkou adaptáciou na osídlenie špecifických habitatov (u nás napr. v jaskynných systémoch), ale najmä potravnou špecializáciou. Nachádzame tu predátorov, parazitoidov, mykofágov, saprofágov a iné typy ekologických skupín, častokrát monofágneho charakteru.

     Vo všeobecnosti sa jedná o malé dvojkrídlovce o rozmeroch 1 – 5mm, ktoré od ostatných mušiek, vyskytujúcich sa v teraristike, rozlíšime okrem tvaru tela najmä spôsobom pohybu. Pri vyrušení jedinec spravidla neuniká letom, ale rýchlym únikom po povrchu. Tento typ pohybu je u nich silne preferovaný a vyznačuje sa trhanými pohybmi po 1-4cm úsekoch. Aj z tohto titulu nachádzame spojitosť v hovorových názvoch v zahraničí, kde sú označované ako „scuttle flies“ (angl.), prípadne „Zickzackfliegen“ (nem.). Ostatné druhy mušiek vyskytujúcich sa v chove spadajú zväčša do čeľade Drosophilidae – octomilky (obrázok 1)ktoré sa živia prevažne na hnijúcom ovocí, alebo smútivky resp. smutnice zo skupiny Sciaridae (obrázok 2)ktorých larvy sa vyvíjajú v substráte najmä na korienkoch rastlín . Smutnice občas môžu spôsobiť škody na vajíčkach niektorých skupín bezstavovcov, no inak spolu s octomilkami nepredstavujú v teraristike žiadne významné riziko pre chovancov.

      Novovytvorená ekologická nika v dimenzií synantrópie otvorila pre niektoré Phoridae nové možnosti prežitia. Príkladom môžu byť druhy Megaselia halterata M.nigra, ktoré sú obávanými škodcami kultúr hlivy ustricovej. A práve rod Megaselia nachádzame aj v teraristike (obrázok 3). Dovolím si preto vychádzať z práce Disney (1994), kde autor uvádza:

„V laboratórnych chovoch švábov Periplaneta americana sa často vyskytuje druh Megaselia scalarisktorá sa vyvíja na uhynutých jedincoch. Ak však dosiahne populácia hrbáčiek určitej veľkosti, sú schopné napadnúť aj živé jedince – nymfy švábov. Okrem tohto druhu sa v chovoch hmyzu vyskytujú aj druhy Megaselia giruadii a M.rufipes.

Drosophilla hydei vs melanogaster

Obrázok 1.:  Octomilky druhov Drosophila melanogaster a Drosophila hydei v nelietavej forme
(Autor: © Adrián Purkart)

smutnica

Obrázok 2.: Smutnice Sciara sú známym obyvateľom domácností, spôsobuje škody na koreňoch rastlín.
(Autor:  © Joe Botting)

A3

Obrázok 3.: Porovnanie hrbáčiek rodu Megaselia, s ktorými sa stretávame v chove. Vpravo menší samec a vľavo väčšia samica. Z našich pozorovaní môžu byť veľkosti oboch pohlaví variabilné.
(Autor: © Peter Jakubáč)

A2

Obrázok 4.: Samica hrbáčky rodu Megaselia odchytená v našom chove, pravdepodobne plná vajíčok.
(Autor: © Peter Jakubáč)

      Práve hrbáčky rodu Megaselia vzbudzujú v chove pozornosť spôsobovaním rozličných problémov. Do chovu sa dostávajú najmä spolu so živým krmivom, no taktiež prepravou samotných živočíchov. Samička po párení za pomoci čuchových vnemov vyhľadáva vhodné miesto na nakladenie vajíčok, ktoré sú voľným okom viditeľné a majú tvar malých bielych tyčiniek. Samostatne uložené vajíčka nachádzame na uhynutom krmive (cvrčky, šváby a pod.), uhynutých chovancoch, výkaloch a inom rozkladajúcom sa živočíšnom ale aj rastlinnom materiáli. Larvy týchto múch sú schopné od určitej veľkosti prehrýzť aj pevnejšie telové štruktúry a napadnúť tak doposiaľ zdravé tkanivá. Príkladom môže byť pozorovanie, kedy samice múch kládli vajíčka na živé larválne štádiá pavúkov  druhu Poecilotheria ornata. Počas prvého dňa života sa larvy múch živili obalmi z vajíčok pavúkov, ktoré boli ešte prilepené k telám L1 embryí pavúka. Larvy muchy v druhom dni života boli schopné nahrýzť embryo v oblasti petiolusu a vniknúť tak do abdomenu. Embryo pavúka bolo následne napadnuté viacerými larvami v mieste vniknutia a usmrtené. Ošetrenie prebehlo manuálnym očistením postupne všetkých embryí pavúka od vajíčok a prvých instarov lariev. Následovný vývin embryí prebiehal bez problémov. Iným príkladom je napadnutie vajíčka gekonov druhu Hemidactylus imbricatus,  ktoré javilo známky poškodenia popraskaním časti vápenitej škrupiny. V niektorých prípadoch sú podobne poškodené vajíčka schopné úspešnej inkubácie. Obrázok 5 zobrazuje výsledok napadnutia vajíčka hrbáčkami, kde larvy múch vyliezajú z miesta poškodenia vajíčka.

megaselia scalaris egg gecko

Obrázok 5.: Vajíčko gekonov druhu Hemidactylus imbricatus po napadnutí muchami čeľade Phoridae
(Autor: © Adrián Purkart)

    Schopnosti múch čeľade Phoridae pri hľadaní živnej pôdy zvyknú prekvapiť snáď všetkých chovateľov, ktorí s nimi vedú neúprosný boj. Dispozícia zaznamenať a nájsť iba rozkladajúci sa materiál však nie je ich jediná cesta. Konkurencia v boji o budúcu potravu pre potomstvo zdá sa spôsobila, že muchy rodu Megaselia v chove nevyhľadávajú len mŕtve jedince živočíchov, ale aj živé – zväčša staré príp. choré. Autor textu pozoroval, ako samice múch  veľmi aktívne nalietavali na dospelú samicu pavúka Ephebopus murinus, ktorá trpela pravdepodobne neurologickou poruchou pohybu končatín a javila známky umierania. Kladenie vajíčok na umierajúceho pavúka však pozorované nebolo a taktiež nevedno, či prítomnosť múch prípadne ich lariev urýchlila jeho smrť. Podobné skúsenosti boli videné aj u iných skupín chovancov napr. hadov. V literatúre je možné nájsť zmienky aj o úmrtiach stavovcov po vniknutí lariev múch do otvorenej rany a následnom poškodení zdravých tkanív. Tejto kapitole však nebudeme venovať väčšiu pozornosť.

      Cieľom tohto článku nie je len pokúsiť sa vysvetliť rozdiel medzi rôznymi druhmi múch, ktoré stretávame v rámci teraristiky, no aj zamyslieť sa nad možnosťami boja proti jednotlivým druhom. Prítomnosť octomiliek je, ako bolo už vyššie spomenuté, takmer bezvýznamná hrozba a ich eliminácia spočíva iba v odstránení zbytkov ovocia resp. iných ovocných štiav v štádiu kvasenia. Komplikovanejšie je už odstraňovanie smutníc, ktoré môžu okrem nádob s kvetinami osídľovať aj bežné substráty používané v teráriách. Problémy môžu nastať hlavne v biotopových teráriach, kde niektoré druhy rastlín prítomnosť smutníc znášajú zle. V tomto prípade je najúčinnejším spôsobom ochrany prevencia. Smutnice sa k nám dostávajú spoločne s rastlinami z veľkoobchodov, prípadne s lacnými substrátmi. Cena a kvalita substrátov však nemusí znamenať, že sa v nich smutnice nevyskytujú, nakoľko sú zvyčajne spoločne uložené v skladoch s neošetrenými substrátmi a príde tak pravdepodobne k ich „infikácii“. Prevenciou teda môže byť uloženie substrátu do rúry napr. na teplotu 100°C . Ak už je osídlenie domu smutnicami nezvratné, je možné použiť lepivé štítky žltej farby, ktoré sú bežne dostupné v zahradkárskych potrebách. Tie sa dajú vhodne umiestniť aj v blízkosti terárii, v niektorých prípadoch aj priamo do nich. Pomerne efektívnou formou boja proti smutniciam je využitie parazitických hlístic Steinernema felitae. Osobným rozhovorom s distribútorom tejto formy biologickej ochrany mi bolo ozrejmené, že ako špecializovaný parazit nenapáda počas pôsobenia iné živočíchy. Osobne som si však ešte nedovolil v prípade chovu bezstavovcov riskovať, nakoľko sa domnievam, že okrem smutníc mi v rastlinnom teráriu po aplikácii zahynuli aj chvostoskoky a iné drobné pôdne živočíchy.

     Prevencia môže byť zárukou úspechu aj v prípade boja proti muchám čeľade Phoridae. V prípade väčšieho chovu je však táto idilka len obtiažne dosiahnuteľná a skôr či neskôr ich prítomnosť zastihne aspoň na krátky čas každého chovateľa. Chemický boj proti nim najskôr stráca význam, keďže nedokážeme vylúčiť nepriaznivé účinky na zdravie našich chovancov. Pravpodobne najčastejšou formou regulácie múch v chove sú lepivé závesné pásy (obrázok 6). Receptov na podobný odchyt je iste mnoho, okrem lepivých pásov sa dá využiť napr. plechovka s nedopitým pivom alebo iné pasce.

IMG_5000

Obrázok 6.: Závesný lepivý pás je efektívnou formou regulácie múch hrbáčiek a smutiviek v chove
(Autor: © Adrián Purkart)

       Mnoho z nás si však kladie otázku, ako postupovať v prípade, keď sa chceme Phoridae zbaviť úplne. Najlepšou prevenciou je nasadenie oveľa striktnejších hygienických návykov v chove – čistenie ubikácii po každom kŕmení, rýchle odstraňovane výkalov, mŕtvol a iných hnijúcich zvyškov. Rozsiahlejší chov je však náročné ustriehnuť na 100% a môže sa stať, že aj pri všetkej snahe sa nájde miesto, kde sa niekoľko múch udrží a nastane opätovné obnovenie ich populácie v rámci chovu. Autor textu si osvojil nasledovný spôsob boja, ktorý sa ukazuje ako pomerne efektívny, hoci môže byť pracný. Rôzne typy chovných nádob je možné pred vniknutím múch ošetriť látkou zvanou tyl. Obdobným spôsobom sa dajú ošetriť aj jednoduché inkubátory, prípadne chov švábov (obrázok 7).

nivea

Obrázok 7.: Nádoby na chov švábov ochránené tylom pred vniknutím múch hrbáčiek z čeľade Phoridae a octomiliek
(Autor: © Adrián Purkart)

      Po nasadení prísnych hygienických pravidiel sa skúsenosťou ukázalo, že muchy v snahe nájsť nový podklad na nakladenie vajíčok vyhľadávajú aj omnoho menšie zdroje potravy. V prípade že veľké zdroje zápachov a potravy v čistom chove odrazu chýbajú, je oveľa jednoduchšie muchy nalákať do pasce s hnijúcimi zvyškami fungujúcimi ako atraktant. Predstavivosti sa medze nekladú, no z bežne dostupných surovín si môžme poľahky vyrobiť pascu z krabičky s niekoľkými dierkami, kde vložíme rozkladajúce sa lákadlo. V našom prípade ide o granule pre mačky napučané vodou s niekoľkými múčnymi červami. Rozkladajúca sa zložka granúl – sušené mäso spoločne s červami vytvoria časom kašovitejšiu zmes. Takto zariadené pasce rozmiestňujeme na frekventované miesta v chove. V pravidelných intervaloch už len stačí krabičky od múch vyklepať mimo dom, v ideálnom prípade aspoň 2x denne. Lákadlo dokáže fungovať minimálne po dobu 2 týždňov. Pri vzájomnom dodržaní pravideľného odstraňovania múch z pascí, dôkladnej hygieny v chove a využitia lepivých pásov je možné odstrániť Phoridae z chovu úplne. Ak sa nám zdá, že pasce už nelákajú žiadne muchy, je vhodné ich náhodne rozmiestňovať na iné pozície a udržiavať ich preventívne ešte niekoľko týždňov.

IMG_5003

Obrázok 8.: Čerstvo založená pasca na muchy hrbáčky z čeľade Phoridae
(Autor: © Adrián Purkart)

IMG_5045

Obrázok 9.: Páchnuca zmes v pasci po asi 7 dňoch – plná lariev a kukiel múch
(Autor: © Adrián Purkart)

      Tento spôsob odstránenia múch hrbáčiek sa autorovi článku ukázal ako pomerne efektívny, hoci priamo nepočíta s ich zabitím. Skúsenosti môžu každého chovateľa priviesť aj na osobitný, úplne odlišný typ ochrany pred týmito neželanými chovancami. V prípade, že sa ukáže viacero ciest na hubenie hrbáčiek ako efektívnych, budú v priebehu času do článku pridané. Cenné rady a skúsenosti uvítame v komentároch pod článkom, prípadne na našej emailovej adrese mravce.info@gmail.com 🙂

Adrián Purkart


Disney, R. H. L., 1994: Scuttle flies: The Phoridae. Chapman a. Hall, London, 467 pp.
Hendel, F., 1928: Zweiflugler oder Diptera II: Allgemeiner Teil. Tierwelt Deuschlands, 11. Teil, G. Fischer Verlag, Jena, 135 pp.
Tansley, G., 1999: Scuttle flies and their relationship with tarantulas. BTS Journal 14, 3: 96-98

This entry was posted in Myrmekológia. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *