Rozhovory s chovateľmi vol.3: Ladislav Vasil z V&S Animals

Teraristika je, čo do pôsobnosti, jedno z najperspekívnejších hobby, v ktorom má človek možnosť nahliadnuť do tajomstiev prírody všetkými svojimi zmyslami v teple domova. Nezaobíde sa bez chuti po znalostiach, porcie kreativity, ale i patričnej zodpovednosti. Svoje o tom vie aj chovateľ Ladislav Vasil, ktorého sme dnes oslovili ako možného adepta na náš ďalší rozhovor. Ladislav svoj chov reprezentuje spoločne s jeho kolegom Richardom Sedlatým na ich Facebook stránke V&S Animals

vs


No Ladislav, posaď sa tu pomedzi nás. Dnes ťa budeme spovedať spoločne ja (Adrián) s Filipom. Si rád že sme si vybrali práve teba? 

Zdravím, zdravím. Nie som nadšený (smiech), ale odkladal som to myslím už celkom dlho.

Ako prvé by si sa mohol čitateľom trochu predstaviť. Z kadiaľ pochádzaš a akým smerom putujú tvoje kroky v živote? Odhodlal si sa aj na štúdium na vysokej škole? Čo alebo kto ťa naviedol chovať nejakého živočícha, vďaka ktorému si sa stal teraristom?

Tak v skratke, pochádzam z metropoly východu – z Košíc, kde žijem od narodenia. Nedávno som oslávil 22 rokov. Venujem sa štúdiu biológie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, i keď momentálne je moje štúdium na rok prerušené. Neviem čo, alebo kto, vo mne vzbudil záujem o chov a pozorovanie zvierat, no už od útleho veku bolo jasné, že sa poberiem nejakým takým smerom. Kým sa moji kamaráti hrali s autíčkami, ja som chodil pozorovať kadeaké chrobáky a motýle. S niečím takým sa podľa mňa človek doslova narodí.

Na tvojej Facebook stránke sme si všimli, že sa zameriavaš hlavne na psohlavce (hady rodu Corallus sp.) a škorpióny. Venuješ sa týmto skupinám aj odborne vrámci svojho štúdia zoológie? 

V rámci môjho štúdia sa venujem parazitológii plazov. Momentálne sa zaoberám krvnými parazitmi u exotických plazov importovaných z voľnej prírody. V tomto výskume sú stredobodom pozornosti hady z rodov Morelia a Corallus – čiže áno, venujem sa im aj v škole.

Corallus caninus

Obrázok 1.: Samica Corallus caninus (© Ladislav Vasil)

Odhadujeme však, že Corallus caninus asi nebolo tvoje prvé zviera. Kam až siaha história tvojho chovu? Bolo to od začiatku iba o hadoch a škorpiónoch alebo si si vyskúšal aj iné skupiny?

Úplné začiatky sa točili okolo veľkých škorpiónov z rodov Pandinus a Heterometrus. Samozrejme, mali sme nejaké zvieratá doma aj predtým,  ale ja za začiatok pokladám až dobu, kedy som sa o zvieratá staral už sám. Nie teda obdobie, kedy som ako 5 ročný „choval“ korytnačku rodu Trachemys, pričom všetka starostlivosť padla na rodičov. Postupne som si zaobstaral svoje prvé gekony, Paroedura pictus. Choval som a odchovával viaceré druhy zvierat z rôznych skupín, no už dlhšie sa venujem najmä hadom a škorpiónom a celkom mi to vyhovuje.

S toľkými zvieratami sa asi nedá zmestiť do jednej izby. Máš vlastnú chovňu alebo utláčaš ostatných členov domácnosti teráriami? Plánuješ svoj chov ďalej rozširovať? 

Všetko sa dá, keď sa chce. Človek časom vymení komfort za terária a zrazu je miesta dosť. Chov samozrejme rozširovať plánujem – veď poznáte to aj vy, že je ťažké sa zastaviť… Takisto sa už dlho pohrávam s myšlienkou chovne, no sám to finančne neutiahnem. Kolega Rišo žije už tuším štvrtý rok v Prahe, takže budem musieť ešte nejakú dobu počkať.

Corallus ruschenbergeri samica

Obrázok 2.: Samica Corallus ruschenbergerii (© Ladislav Vasil)

Vyrábaš si terária, alebo si ich kupuješ? Teraristika totiž vie byť pomerne finančne náročné hobby, čo o to silnejšie pociťuješ aj ty ako študent. Vedel by si čitateľom poradiť, kde a ako pri tvorbe terárii ušetriť? 

Momentálne v mojom chove nepoužívam už ani jedno jediné terárium, ktoré by som nevyrobil ja sám. Teraristika naučí človeka oveľa viac, ako len starostlivosti o zvieratá. U mňa medzi tieto veci určite patrí zručnosť. Práve preto, že to naše krásne hobby vie byť finančne veľmi náročné, som si povedal, že zvolím DIY (Do It Yourself) prístup, čo sa mi vyplatilo. Jednak ušetrím kopu, ale naozaj kopu peňazí, ale hlavne si môžem vymýšľať a stavať kadejaké vylepšováky a nikto mi nepovie, že sa to nedá. Čo sa týka rád – ako a kde ušetriť, v kuloároch sa povráva, že sa onedlho dostane na svet séria videí, ktorá bude venovaná práve týmto témam.

Zvykneme ťa zahliadnuť na predajných výstavách AkvaTera, niekedy v pozícii predajcu, inokedy ako fotografa. Predpokladáme teda, že máš k podobným akciám hlbší vzťah. Spomínaš si, kedy si podobnú výstavu navštívil po prvý krát? Navštevuješ podobné výstavy aj v zahraničí? Ak áno, povedz ktoré a popíš nám rozdiely, možno tak navnadíš iných čitateľov na výlet. 

Niekedy som burzy navštevoval pravidelne, no teraz na to nemám akosi čas, čiže na ne chodím pomenej. Moju prvú predajnú výstavu som zažil pred 8 rokmi, kedy sa ešte konali teraristické burzy na SŠ veterinárnej v košickej Barci. Tam som si zadovážil aj svojho prvého škorpióna – samca Pandinus cavimanus. Keď je čas a sú peniaze, chodievam na burzy aj do zahraničia, konkrétne do Hammu v Nemecku. Rozdiely nie sú masívne. Keď prídem na burzu do takej Trnavy, rýchlo si ju obehnem, a potom zvyšok dňa prekecám so známymi z hobby, ktorých vidím raz za pol roka. V Hamme robím viac-menej to isté, s tým rozdielom, že burzu neobehám rýchlo, keďže sú tam tisícky ľudí a kvantá stolov so zvieratami. Výlet na takúto veľkú burzu určite odporúčam, prvý krát je to myslím zážitok pre každého.

Pandinus cavimanus samica

Obrázok 3.: Samica Pandinus cavimanus (© Ladislav Vasil)

Všetci traja sme tu ešte primladí na to, aby sme súdili históriu. Radi by sme sa však spýtali, čo si myslíš o súčasnom trende teraristiky na Slovensku?  Dokázal by si si  život bez tohto hobby predstaviť? Čo na to vravia tvoji kamaráti a rodina? 

Na Slovensku pociťujem novú vlnu mladých aj starších začiatočníkov, no dosť často sa stretávam s totálnou ignoráciou samoštúdia, či štúdia ako takého pred zakúpením zvieraťa samotného. To je jedna z tých vecí, ktoré ma na chovateľstve v dnešnej dobe celkom hnevajú. Určite si momentálne život bez teraristiky predstaviť neviem. Je to niečo, čo ma už roky napĺňa a nemám dôvod aby som s tým prestal. Kamarátom mimo hobby je to jedno. Už dlho som sa nestretol s negatívnymi komentármi na tento môj koníček. Rodina je na tom rovnako.

V tvojej ponuke nájdeme aj rôzne druhy škorpiónov. Určite registruješ, akí ľudia si tieto živočíchy kupujú. Vedel by si zhodnotiť, či sa jedná o skutočných teraristov, alebo prevažujú mladí ľudia s ich potrebou chovať imidžového jedovatého/nebezpečného živočícha?

Povedal by som, že je to 50:50. Už prvý dojem ukáže, či to ten človek myslí s chovom vážne, alebo len chce fejsbukovú profilovku s veľkým čiernym škorpiónom na ruke. Čo sa týka toxicky významných druhov, pravidelne sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí chcú mať doma niečo nebezpečné. Takéto živočíchy nepatria do rúk ľuďom, ktorí nie sú dosť zodpovední na to, aby neublížili sebe, alebo tomu tvorovi. Práve preto nebezpečné živočíchy nepredávam ľuďom pod 18 rokov, niekedy dokonca ani tým nad 18 rokov, pokiaľ vidím, že majú v hlave ničotu.

Morelia bredli samica

Obrázok 4.: Samec Morelia bredli (© Ladislav Vasil)

K chovateľstvu prirodzene patria aj odchovy. Ktorý druh bol tvojím prvým, ktorý chovanec ti priviedol svojich prvých potomkov? Máš aj nejaký vysnený druh živočícha, ktorého by si rád odchoval v zajatí?

Úplne prvý odchov som mal u gekonov Paroedura pictus. Doteraz si pamätám na ten moment, kedy na mňa z plastovej krabičky vyčumovali 2 maličké gekony. Odvtedy som odchoval už viacero druhov gekonov, škorpiónov, pavúkov, či hadov, no pocit je to stále rovnaký – rovnako krásny. Vysnených odchovov mám viacero. Budúcu sezónu sa mi snáď splnia rovno dva v podaní Corallus caninusCorallus ruschenbergerii.

Ťažko niekedy vysvetliť opačnému pohlaviu, aká silná a trvácna je chovateľská vášeň. Ako to ženám vysvetľuješ ty? Vieš ako, potrebujeme pochytať nejaké nové finty… 

Zatiaľ som s tým problém nejako nemal. Skôr sa stretnem so záujmom, ako s nejakým zhnusením. Ono predsa len to hobby nie je až také bežné, takže to ľudí  jednoducho zaujme. Žiadne finty nepoužívam, i keď sem tam príde debata na „jazvy, bodnutia, uhryznutia“, čo väčšinou ľudí všeobecne, nie len ženy, zaujíma najviac. Takže sa kľudne Aďo môžeš nechať dohrýzť Sphaerodactylus-mi!

Samica Grosphus flavopiceus

Obrázok 5.: Samica Grosphus flavopiceus s potomstvom (© Ladislav Vasil)

Corallus hortulanus

Obrázok 6.: Samec Corallus hortulanus (© Ladislav Vasil)

Môžme povedať, že všetci traja študujeme pomerne podobné odbory hoci na odlišných univerzitách. Aký majú podľa teba vyučujúci na tvojej univerzite názor na chovateľstvo? Ja osobne sa stretávam s pomerne hlbokou priepasťou medzi vedou a teraristikou. Myslíš si, že by bolo dobré viac zapájať chovateľov do skutočných výskumných aktivít? 

Moji vyučujúci to berú v pohode, ono sám môj školiteľ je hadiar, takže na tom asi niečo bude. Samozrejme teraristika a veda a len ťažko zlučujú, teda aspoň tu na Slovensku, kde sa etológia v zajatí moc nenosí. Myslím, že do výskumných aktivít sa majú zapájať výskumnici, nie ľudia, ktorých to až tak zaujímať nebude.

No dobre Ladislav, myslim si, že sme práve vyčerpali všetky naše otázky. K záveru by som ťa možno ešte požiadal o krátke posolstvo, ktoré by si chcel touto formou odkázať teraristickému svetu. 

Ďakujem za pozvanie. V tomto rozhovore sa textového posolstva z mojej strany nedočkáte, no rád by som čitateľov navnadil na už spomínanú sériu videí, ktoré plánujem zverejňovať na našich Facebook stránkach V&S Animals. Dúfam, že budú pre mnohých inšpiráciou. Nech sa darí!

Ďakujeme za rozhovor! 

This entry was posted in Interview. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *