Rozhovory s chovateľmi vol.1: Daniel Gnida z G-Geckos

Rozhodli sme sa vytvoriť seriál rozhovorov s viac či menej známymi chovateľmi, aby sme vám tak priblížili ich život. Našou prvou obeťou sa stal Daniel Gnida, taktiež prezývaný aj „cvabo“.Vo svete teraristiky sa pohybuje už dlhšie, pričom svoj chov reprezentuje najmä na svojich webových stránkach gekoncik.weebly.com alebo na jeho Facebook stránke G-geckos.


Tak Daniel, pohodlne sa usaď, neboj nebude to bolieť…

Zdravím Adrián, som si istý, že mi bude komfortne.

Začneme tradične. Skús nám niečo povedať o sebe – napr. kde žiješ, koľko máš rokov, v akom sektore pracuješ. Či máš priateľku zistíme až neskôr, aby sme neodradili čitateľky od čítania hneď v úvode.

Momentálne žijem v Brne, nakoniec sa podaril aj väčší byt, tak mi jedna izba ostala pre zvieratá a to je veľmi osviežujúce. Skutočnosť, že človek nie je limitovaný priestorom mi pripomína staré časy, keď som ešte žil doma s rodičmi a mal som miesto na takmer čokoľvek. Minulý rok som oslávil štvrťstoročie a pracujem v super kolektíve v jednej zahraničnej logistickej firme, ktorá sa s mojim životom preplieta už nejaký čas. Robota ma baví, Brno je veľmi príjemné mesto a Česká republika ma tiež v chovateľstve posunula trochu dopredu.

Ako si sa dostal k chovateľstvu? Čo bolo tvoje prvé zvieratko? 

Mám chápavých rodičov, tak cesta za mojím snom nebola nijako zvlášť kľukatá. Ako prvé som si asi v piatich rokoch vydupal rybičky, postupne z 11l gule bolo 100l akvárium. Do voľného akvária prišla žaba, pribudlo ďalšie akvárium, nejaký ten rak a malé akvárko na odchovy. Light k teraristike ma o pár rokov neskôr priviedol môj  vtedajší vzor. Dostal som pakobylku Extatosoma tiaratum a neskôr šváby Archimandritta tesselata. A mohol by som pokračovať veľmi dlho čo a ako bolo, alebo ako si to asi pamätám, veď predsa je to dvadsať rokov od prvej rybičky. Pomaly som rušil akvária a pribudli nejaké zvieratá, kočikáreň v bytovke mi prišla vhod a mohol som sa realizovať v chove. Odchovával som hlodavce, objavil krúžok v miestnom CVČ, ktorý mi rozšíril obzory. Asi v trinástich som si kúpil prvého gekóna a ale stále som inklinoval primárne k akvaristike. V roku 2003 som začal pomáhať v chovprodukte a začal čoraz viac pokukovať po pavúkoch a teraristike ako takej. Pomaly sa hromadili skúsenosti, začal som pracovať aj so zvieratami, čo ma dovtedy zaujímali a našiel som si k ním cestu. Svojho prvého hada som si odpracoval v lete 2004, Frieda sa narodila 28.7.2004 a mám ju doteraz. V roku 2005 som svoj chov obohatil o pavúky čelade Theraphosidae a nejaké iné teráriové zvieratá. Po základnej škole to šlo trochu hopom, skúsenosti pribúdali, z brigád boli aj nejaké peniaze, ale bol som doma len cez víkendy a do toho prišla žena, takže na chov neostávalo veľa času…

obr2

Čo na to rodičia? Dúfam, že to nebol dôvod odchodu do Brna 🙂 

Rodičia vždy rešpektovali moje rozhodnutia a aj vďaka tomu som odišiel na strednú školu do Košíc na Strednú veterinárnu školu. Odchod do Brna mal iné dôvody. Ako som spomínal mesto mi prirástlo k srdcu a som tu šťastný.

Staré zvitky hovoria, že si sa dávnejšie venoval najmä pavúkom. Aký bol dôvod obmeny chovu na gekóny? 

Venoval som sa viacero zvieratám, vie sa o mne ako o pavúkarovi hlavne preto, že zhruba vtedy chalani založili web www.lasiodora.sk a mohol som sa realizovať. Pavúkom sa stále venujem, ale už len veľmi obmedzene. Nestíham držať krok s novinkami a tak ani neviem, že taký alebo onaký rod vôbec existuje. Samozrejme bavíme sa o pavúkoch čeľade Theraphosidae. Obmena chovu nešla z pavúkov priamo na gekóny, medzi tým som mal hady a kadečo iné. Rád pracujem s gekončíkmi, lebo sú to veľmi vďační chovanci a genetika ma veľmi baví. Skladanie skupín, kombinácie a časom možno vytvorenie nejakej línie, ale to hudba budúcnosti… Dôvod by som hľadal dlho a aj tak by som ho asi nenašiel, skôr to chcelo nejaký posun.

Myslíš si, že chov gekonov bude tvoja celoživotná vášeň, alebo presedláš v budúcnosti na inú skupinu živočíchov? 

Ťažká otázka, ale odpovedať veru neviem 🙂 Súčasne mám v chove gekončíky, gekóny, scinky, hady a pavúky. Skôr to vidím tak, že budem naďalej chovať, čo sa mi páči a je vrámci mojich možností. Hlavne aby som zvieratám dokázal zabezpečiť optimálne podmienky. 

gekoncik nocny

Jeden náš čitateľ tvrdí, že dokážeš napodobniť výraz tváre gekončíka. Myslíš si, že je to náhodné, alebo sa tvoje telo skutočne prispôsobuje k nim? Vieš ako, aj mačka sa učí napodobňovaním… 

Ako odpovedať a neuraziť? Asi to necháme na ľuďoch a ich predstavivosti 🙂 No pohodlím v domácnosti a flegmatickou povahou sa môj život trocha podobá na ich rutinu,ale udržať hárem by bolo asi silno náročné.

Skúsme pozrieť na teraristiku ako celok. Tvrdí sa, že najmä na Slovensku teraristika upadá. Súhlasíš s týmto názorom? Ak áno, v čom vidíš najväčší problém? 

Rozhodne súhlasím, aj keď sa nájde pár prvotriednych chovateľov. Ja vďačím za veľa krúžku v CVČ a brigáde v obchode, kde mi prešlo cez ruky kvantum zvierat a dostal som mnoho cenných rád. Problémov je viac ako dosť, ale skôr nezáujem mládeže. Každý rok sa nájde kopec deciek čo vidí  chovateľstvo ako veľký kšeft… Nevravím, že sa nedá chovať a predávať zvieratá za stovky aj tisíce eur, ale za tým stojí práca a investície a nie je všetko hneď.

Pozorujem, že ľudia čoraz menej navštevujú klasické diskusné fóra a viac hľadajú informácie na sociálnych sieťach. Je to podľa teba dobré alebo zlé? Keď si s chovateľstvom začínal, ako si dopyt po znalostiach riešil ty?

Klasické fóra majú svoje čaro, je tam niekto kto to moderuje, kontroluje a to sa mi páči. Na FB chýba viacej vecí, všetci chcú vedieť všetko hneď a za hodinu sa pýtajú znova. Uznávam, že je dôležité vedieť hľadať, ale nie dávať otázky a automaticky čakať odpovede, no nespraviť nič preto aby som sa to dozvedel bez „obťažovania“ okolia. Za mojich začiatkov to boli najmä knihy, učiteľ na krúžku, vlastné skúsenosti, časom samozrejme internet a fóra

Má podľa teba začínajúci chovateľ na Slovensku dostatok možností dozvedieť sa kvalitné informácie o chove napr. rôznych druhov gekonov? 

Cez google sa dá nájsť návod na výrobu bomby, treba k tomu niečo dodať?

obr3

Veľa ľudí si kúpi svoje prvé zvieratko na tzv. teraristických burzách. Povedzme si otvorene, že nie každý predajca dostatočne vysvetlí základy ich chovu kupujúcemu. Zvieratá následne trpia v nesprávnych podmienkach, hynú a odradia tak ľudí od teraristiky. Čo si myslíš o takomto prístupe? Ako postupuješ ty ako predajca a čo odporúčaš kupujúcim? 

Ja osobne vidím problém obšírnejšie… Je smutné, že kopec zvierat zakúpených už na burze je v takom stave, že toho veľa pred sebou nemajú… Veľa „predajcov“ nemôže vysvetliť základy chovu, lebo o tom nemajú šajnu, pretože to zvera len minulý týždeň kúpili, sotva nakŕmili a budú ho vláčiť každý týždeň na burzu, kým nezdochne alebo sa nepredá. Gekončíky sú veľmi nenáročné zvieratá a tak vytvoriť pre nich podmienky nie je žiadna veda. Osobne nemám problém pomôcť, či poradiť komukoľvek, kto sa na mňa obráti s prosbou ak to nie je úplný vymetenec. Ja ako predajca vždy poradím a dám vizitku, aby ma v prípade nejasností mohli kontaktovať. Na mail odpovedám skoro ihneď a na telefóne som stále. Ale základ je aspoň čo to vedieť o zvierati a dbať na rady chovateľa. Knihy sú fajn, ale dnes to už nieje ta poctivá literatúra, ale rýchlo pečené žvásty, čo nestoja za investovaný čas …

Mne osobne vadí, že značná časť predajcov na burzách neprispela takmer nijako rozvoju teraristiky, čo sa týka vzdelávania začínajúcich chovateľov napr. formou návodov na chov, verejných článkov, odborných príspevkov a pod. Pritom by možno stačilo ku každému predanému zvieraťu podať A4 papier s radami a základnými informáciami o chove, s odkazmi na viac informácii k danému jedincovi a situácia v chovateľstve by sa iste zlepšila. Čo si o tom myslíš?  Veď predsa ich vlastné živé zviera zverujú do cudzích rúk a chcú, aby mu bolo i naďalej najlepšie. Obaja predsa vieme, že začiatočník si pred príchodom na burzu neštuduje informácie vopred, lebo nevie ešte, že sa s niečim vráti domov (proste to tak je).

Úprimne s tebou môžem súhlasiť, ale ako som hovoril vyššie, to by museli byť na burze primárne chovatelia a nie ľudia čo idú na nákupy do St.Pöltenu, alebo do Prahy a zrazu majú najväčšiu ponuku z celej burzy… Osobne by som nemal problém pričiniť sa rozvoju teraristiky. Počas strednej školy v rámci eurofondov sme chodievali každý štvtrok do reedukačných centier a detských domovov „vzdelávať“ mládež o exotických zvieratách… Ak by bolo nejaké to spoločenstvo chovateľov určite by som rád prispel svojou troškou, no momentálne nemám čas na to, aby som niečo takéto viedol.

Zvykne byť prekvapením, keď chovateľ podobný tvojmu kalibru má zároveň krásnu ženu. Čo hovorí na tvoje chovateľské chúťky? A čo deti? Už vieš, aký substrát do terária pre ne použiješ? 

Moja snúbenica je v tomto smere úplne skvelá, už odratávam dni do našej svadby. S deťmi je to zložité, obaja by sme chceli, no podmienky nie sú natoľko priaznivé, aby to šlo hneď. A preto je na substrát ešte kopec času 🙂

Našiel si vo svete teraristiky viac priateľov alebo nepriateľov? Súhlasíš s tvrdením, že čo chovateľ to troška blázon? 

Rozhodne priateľov, veľmi ma mrzí, že sme roztrúsení, ale som vďačný za každého jedného! Ako to už býva nie vždy je všetko ideálne a tak sa nájdu aj ľudia, ktorí mi nie sú podľa gusta a určite to platí aj naopak. Nemôžem povedať, že mám nepriateľov, skôr len ľudí, čo ma nezujímajú a tak ich nevyhľadávam. Každý na tomto svete je určitým spôsobom blázon, tak prečo by nemohol byť aj chovateľ.

Dobre Daniel, vidím na tebe výraz gekončíka a domnievam sa, že si už unavený. Prajem Ti veľa úspechov v živote i v teraristike!

Som som, ďakujem za rozhovor a prajem pekný deň 🙂

Ďakujeme! 

obr_end

 

 

 

 

 

 

This entry was posted in Interview, Teraristika. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *