Ytong pre primitívne druhy mravcov (Filip Repta)

Zdravím všetkých mravcochovateľov, priaznivcov i náhodných okoloidúcich. V tomto článku by som rád opísal vhodný spôsob chovu primitívnych podzemne žijúcich druhov. Ide o koncept, ktorý som vymyslel čiastočne sám a myslím že v mojom prevedení je na chov aj najfunkčnejší. Takýto ytong používam už pár rokov na odchov kolónií z mladých matiek a osvedčil sa aj na trvalý chov(Ponera, Hypoponera, Myrmecina). Je úžasné pozorovať hon robotníc na chvostoskoka alebo vidličnatku, usmrtenie, odvlečenie do hniezda, porciovanie…

Základná myšlienka je vytvorenie prirodzených podmienok pre (zoofágne primitívne subterrestriálne) druhy ako napr. Ponera alebo Myrmecina. Ide o vytvorenie prostredia, mikrokosmosu, ktorý sa nám ukáže po odkrytí nejakého predmetu na zemi. Môžeme tu nájsť povlaky hubiek a plesní, machy a rôzne korienky. Týmito sa živia chvostoskoky, roztoče, hlístice a rôzna iná drobná chrobač. A túto zase žerú primitívne druhy mravcov, ktoré chceme chovať. Takže sa vlastne snažíme napodobiť akýsi ekosystém v malom, niečo ako prirodzený mikrohabitat viacerých druhov s potravinovým reťazcom.

Budeme potrebovať:
Ytong – 12x10x4/3,5cm
Tabuľka skla 120x100x3mm
Sklenársky diamant, kúsok jemného šmirgľa
Sadra – menej než 150g, vata
Lyžička
Ceruzka, pravítko
Tmavá/červená fólia, modelárske gumičky
Nádoba veľkosti nášho ytongu

Substrát – 2 diele lesnej hrabanky
– 2 diele hliny zo záhrady
– 0,5 dielu hnoja
– chumáč machu
– trocha drvenej kôry pre orchideye/štrk<0,4 -voda Zvieratká
Mravce- z našich druhov Myrmecina graminicola, Stenamma debile, Ponera coarctata, Hypoponera punctatissima
chvostoskoky(Collembola)
hlístice(Enchytraea)
chrobáky(napr. malé čierne druhy drabčíkov)
rôzne mnohonôžky
vidličnatky

Postup

1.
Najvhodnejší, pre rozbehnutú kolóniu s cca 10 robotnicami je spomenutý ytong o rozmeroch cca 12x10x3,5-4cm(DĺžkaxŠírkaxVýška). Takto veľký ytong stačí aj dospelej kolónií a na trvalý chov je myslím optimálny.
Naň do stredu načrtneme obdĺžnik o rozmeroch 9x8cm, budúci životný priestor.
(Jeho vzdialenosť od vonkajšieho obdĺžnika je o 1cm z troch strán a 2cm z jednej(z 3 strán kratší o 1cm a z jednej kratšej strany o 2cm))!
Tieto 2cm predstavujú priestor pre chodbičky s priemerom cca 1x1mm a 3 oválne komory( o priemere 6mm a hĺbke 2,5-3mm) a samostatne umiestnenú komoru na vlhčenie o rozmeroch 1x1x1cm s prístupovou chodbou 5x5x4mm(DxŠxV). Robíme ich opatrne šrobovákom.

Samotný štvorec 9x8cm vyhĺbime šrobovákom na hĺbku 2-2,5cm a spojíme s komorou na vlhčenie tenkým tunelom pomocou vŕtačky alebo aj ručne s vhodným vrtákom(priemer 4mm). Koniec tunela ústiaci do priestoru ,,arény“ zapcháme vatou tak, aby vata nebola príliš stlačená a voda mohla rýchlo presiakávať. Teraz celý spodok priestoru potrieme sadrou vo vrstve cca 3-5mm, zatrieme aj vatu. Sadra bude rozvádzať vodu rovnomerne pod celý substrát a tak ho zvlhčovať. Aby sme zvýšili efekt vedenia vody, môžeme do sadry primiešať (šedý) toaletný papier alebo buničitú vatu- čistú celulózu. Prípadne môžeme vytvoriť niečo ako koláč z obyčajnej vaty ktorý položíme na spodok arény a nato nacapkáme sadru…

2.
Na vedenie vody smerom hore bude slúžiť vrstva záhradnej zeme. Najprv dáme 1cm vrstvu iba zeme a až potom zmiešanú zem a hrabanku- hrabanka je vynikajúce prostredie, ale môže rýchlo vysychať a horšie sa zvlhčuje.
Pre najvhodnejší substrát zmiešame hrabanku z listnatého lesa s mierne ílovitou pôdou zo záhrady v pomere 2:3. Môžeme pridať aj veľmi malé kúsky trúchlivého dreva alebo dreva pre orchideye.

Chceme napodobniť prostredie ako pod kameňom, kde je utlačená pôda a mravce sa pohybujú len v chodbičkách a škárach(dávame pozor aby sme nezašpinili ytong, medzi ním a sklom neskôr nesmie byť žiadna štrbina!)
Preto ,,arénu“ upravujeme počas jedného alebo viacerých dní. Najlepšie sa pracuje s mierne vlhkou zeminou, ktorú necháme počas dvoch dní uschnúť- o pár milimetrov klesne a môžeme pridať ďalšiu ,,vrstvu“..
Pomáhame si sklom, ktorým hladíme a utláčame zeminu, lyžičkou ju pridávame a napr. hrotom ceruzky robíme štrbiny, chodbičky a priestory.
Substrát postupne utláčame a dosypávame prachom z rozdrvenej suchej hrudky. Dôležité je spraviť bariéru zeminy pri okrajoch, vytvoriť provizórne chodbičky a hlavne iba miestami hlbšie štrbiny. Najčastejšie totiž vznikne po preschnutí štrbina 1mm medzi zeminou a sklom, a v tej sa mravce potom dokážu pohybovať po celej ploche. To my nechceme..

Všetko treba robiť na veľkosť mravcov, čiže štrbina medzi sklom a substrátom by nemala byť hlbšia 2,5mm, chodbička širšia než 2mm. Na toto pozor hlavne v robení umelých komôr v ytongu, inak sa budú mravce báť a neobsadia ich. Tieto komory ale všeobecne nemusia obsadiť, u mladej matky je napr. pravdepodobné že zahniezdi prv v aréne.
Oproti strane s hniezdom bude priložený menší kúsok skla, tu bude ,,krmovisko“. Tu môžeme nechať väčší ,,otvorený“ priestor s hĺbkou 5mm.

3.
Posledným krokom je dočistenie okrajov ytongu a úprava skla. Ako sme si povedali, medzi ytongom a sklom po priložení nesmie byť viditeľná medzera. Okraje očistíme zubnou kefkou príp. prúdom vody v takom smere, aby sme nepoškodili vrstvu zeminy.
Tabuľku skla rozrežeme diamantom na dva kúsky- menší bude mať rozmery 20x100mm. Sklo rozlomíme za pomoci napr. dvoch doštičiek(na toto pozor!- nie je to také jednoduché, je dobre mať viacero skiel v zásobe..) Okraje ktorými sa budú dotýkať jemne ošmirgľujeme pod vodou tak, aby k sebe stále priliehali bez medzery ale neboli pre nás ostré.
Väčšie sklo k ytongu uchytíme napr. modelárskymi gumičkami. Menší kúsok bude voľný, odkrývať ho budeme pri kŕmení a čistení. Takto mravcom zabezpečíme čo najmenej stresu.
Dôležité je tiež zabezpečiť tmu. Pre pozorovanie je dobrá červená kancelárska fólia. Ytong ale udržujeme najlepšie v úplnej tme. Pre vlhčenie je dobré mať ytong položený v nejakej nádobke/miske. Musíme počítať že v otvorenom priestore vysychá rýchlo, preto je dobré aby bol zospodu mierne vlhký, hmatom chladný- v hornej vrstve s mravcami bude mať optimálnu vlhkosť. Tá je približne 70-80% v závislosti na druhu- Ponera a Stenamma preferujú vlhkejšie prostredie, Hypoponera a Myrmecina znesú suchšie. Vysychanie tehly môžeme obmedziť náterom z betónu po dvoch stranách(najlepšie nechať voľnú stenu na ktorej je krmovisko a zatrieť tú ku ktorej je bližšie vlhčiaca komora).

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Tento komplikovaný postup je v princípe pomerne jednoduchý. Hlavne to chce správne vybavenie a trpezlivosť. O tom ako nájsť mravce si povieme inokedy. Všeobecne je vhodné hľadať na jar alebo najlepšie v neskorom lete až na jeseň, kedy sa všetky vhodné druhy roja. Prajem vám veľa úspechov v chove týchto zaujímavých predátorov!

Filip Repta

This entry was posted in Formikaristika. Bookmark the permalink.

2 Responses to Ytong pre primitívne druhy mravcov (Filip Repta)

  1. Sanko2 says:

    Ahoj, chcel by som sa spytat ci je mozne tu alebo na fore viac rozobrat zvieratka zijuce s mravcami z chovatelskej stranky…kde a ako sa to da zohnat co urobit aby sme to mohli supnut k mravcom…a tak podobne…je nieco take mozne? dakujem

  2. fero says:

    prosim vas pomoholi by ste mi ako najst kralovnu?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *