Odchov mravcov Stenamma debile a Myrmecina graminicola vo formikáriu – osobné pozorovania (Pavel Amcha)

Úvod
Tieto malé a nenápadné mravce nie sú ľahkým objektom pre chovanie vo formikáriu hlavne preto, že dostať sa k plodnej samičke nie je nič jednoduché. Pokiaľ nemáte to šťastie, že poznáte miesta ich rojenia, je hľadanie hniezda v prírode hotovým dobrodružstvom, pretože obvykle narazíte po mnoho hodinách hľadania na jednu či dve robotnice (obvykle pod kameňmi) a ak sa vám predsa len podarí samotné hniezdo nájsť, môžte si byť istí že kráľovnú medzi robotnicami nenájdete. Pokus o jej vykopanie z hlbšie uloženej kráľovskej komôrky sa mi nikdy nepodaril nielen kvôli kamenistej pôde, ale určite aj kvôli jej nie zrovna markantnej veľkosti. Preto moje prvé skúsenosti s chovom týchto mravcov mohli vzniknúť až po náhodnom náleze osamelej samičky matky – zakladateľky.

Skúsenosti s chovom
Najprv popíšem moje martyrium s mravcami druhu Myrmecina graminicola (ďalej už len M.g). Tohto mravca som prvýkrát našiel na jeseň 2001 blízko Kotlářky v Prahe 5 pod menším, pomerne hlboko ponorením kameňom. Podľa obranného postoja pri podráždení steblom trávy (zvinú sa do klbka) som ľahko určil druh, len som nevedel, či ide o samičku alebo robotnicu a tak som len dúfal, že by sa mohlo jednať o zakladajúcu samičku. V ďalších dňoch som sa pokúsil nájsť mravcov viac, ale niekoľko hodín hľadania vždy vyústilo len v úlovok jedného či dvoch jedincov pod rôznymi kameňmi. Tieto „siroty“ sú v dôsledku viac-hodinovej izolácie ochotní navzájom sa rešpektovať, akoby pochádzali z jedného hniezda. Ako som zistil, nie je tomu tak vždycky. Ak máme početnú prirodzenú kolóniu, chovajú sa jej členovia k cudzím jedincom nepriateľsky a napádajú ich. Takto sa mi nakoniec zišlo vo formikáriu niekoľko málo mravcov a za nejaký čas som sa dočkal aj prvých vajíčok. Ako sa neskôr ukázalo, neboli oplodnené, pretože všetky moje mravce boli bohužiaľ robotnice, ktoré postupne jedna po druhej uhynuli. Istotu som získal až budúci rok, kedy som na jar našiel v nánosoch lístia pod veľkým kameňom zakladajúcu samičku, i cez moje neskúsenosti s týmto druhom predsa len dobre rozoznateľnú od robotníc, ktoré som už poznal skôr. Opäť som k nej pripojil jednotlivo pozbierané robotnice z rôznych miest (celkovo asi osem) a tentokrát som získal plne funkčné mravenisko. Samička zniesla znášku vajíčok a spolu s robotnicami sa o plod starala. Ako potravu prijímali mravce usmrtené octomilky (Drosophila) a iný drobný alebo naporcovaný hmyz a olizovali sladkú makovú náplň z buchiet. Toto zvláštne kŕmenie som kedysi objavil pri chove kolónie zemných druhov rodu Ponera, ktoré rovnako ako Myrmecina či Stenamma patria medzi zoofágy a teda o cukor a med vôbec nestoja. Na olejnatý mak však idú rovnako dobre ako hmyzožravé sýkorky k slnečnicovým semienkam v krmítku. Keď bol plod M.g. v štádiu lariev, vpustil som do hniezdneho priestoru živú octomilku. Mravce mojej umelej kolónie reagovali dosť podivne. Miesto toho aby ju usmrtili, sťahovali sa s plodim vždy do opačného kútu hniezdneho priestoru, než bola muška. Tá poľahky tretí deň uhynula bez prispenia mravcov. Nakoniec plod dospel v imágo, ako to už u prvých generácii býva, menšieho vzrastu. Koncom leta teda kolónia fungovala normálne, nebola však príliš početná.

myrmecina_graminicola_worker
Myrmecina graminicola robotnica , Foto: Hugo Darras

Behom roka som sa dozvedel od kolegu V.Vohralíka , že mu koncom roka pravidelne nalietavajú rojace sa pohlavné jedince M.g. na stenu jeho rodinného domku v Prahe 8. A skutočne, v auguste 2002 sme cyklus rojenia zachytili a zbierali sme samčeky i samčekov po dva dni z povrchu steny domu. Nieje problém tieto mravce spáriť aj umelo v nejakej väčšej priehľadnej nádobe, my sme použili faunabox prikrytý sklom. Mravce sa párili na stenách i na vetvičkách, ktoré sme im do nádržky položili. Oplodnené samičky hneď na to strácali krídla a môžu byť použité ako zakladateľky nových hniezd. Vtedy ma kolega taktiež zoznámil s faktom, že k odchytu zemných druhov mravcov je výhodné použiť návnadu, inak využívanú pri chytaní hlodavcov do pasti a tou je plochý knot do lámp, nasýtení jížkou (zápražka) bohatou na slnečnicový olej. Jeden takýto knot sme umiestnili na dve hodiny do vyhrabanej dutinky pod kameň, pod ktorým som predtým našiel osamotenú robotnicu M.g. Bolo pre mňa veľkým a milým prekvapením, že keď som kameň po tých dvoch hodinách
zdvihol , sedeli na knote viac ako sto mravcov, aj keď SEIFERT (1996) uvádza počet robotníc v kolónii len 40 až 60. Rozhodne neboli z dvoch či viac kolónii, pretože som hneď zistil, že mravce z rozdielnych kolónii sa k sebe správajú nepriateľsky. Seifert síce uvádza, že nejde o striktne monogýnny druh, ale moje neskoršie pokusy o založenie oligogynných hniezd končili pravidelne tým, že na jar boli nadpočetné samičky usmrtené alebo vyháňané robotnicami, ktoré sa podriadili dominantnej kráľovnej. Pritom šlo o samičky chytené pri rovnakom rojení na veľmi malej ploche a pravdepodobne teda i geneticky príbuzné. Nemôžem však vylúčiť, že v prírode nejaké oligogynne kolónie vznikajú. Aspoň početnosť tejto „knotovej“ kolónie na túto možnosť poukazuje. Ako smolný sa ale ukázal i pokus dodať tejto stovke mravcov z knotu novú samičku, pretože pôvodná matka (matky) na knotu nebola a ani som ju nenašiel pri pokuse ju vykopať. Pokiaľ som pridával ku kráľovnej robotnice z vyššie uvedenej kolónie jednotlivo, k žiadnym stretom neprichádzalo. Pokusy o opakovanie prenesenie samotnej samičky do celej početnej kolónie však pravidelne končili po pár sekundách útokmi na samičku a tak som ju musel separovať. Zdá sa , že tieto mravce sú schopné akceptovať cudzie robotnice a kráľovné rovnakého druhu len v prípade, že sú samé vytrhnuté od hniezda a ich počet nie je vysoký. Otázkou je , či by od samičky zbavená kolónia prijala cudziu samičku po dlhšom čase. Mne však išlo hlavne o chov, takže pre mňa mala samička väčšiu cenu ako nejaké neisté experimentovanie a tak som až na pár robotníc kolóniu preniesol na miesto odchytu.


Video zachytáva hlavnú komoru hniezda druhu Myrmecina graminicola , autor: Adrián Purkart

Podobné, ale možnože ešte aj väčšie problémy som zažil pri pokuse o odchyt a chov vo formikáriu s mravcami Stenamma debile (ďalej len S.d.). V roku 2002 som sa pokúšal nejaké mravce nachytať poblíž Kotrářky (Praha 5), darilo sa to však ešte menej než u M.g. Taktiež tu som bol schopný nájsť pod kameňmi a to ešte skutočne zriedkavo len jednotlivé robotnice. Až potom, na radu P. Wernera som navštívil lokalitu blízko Zbreslavi, kde sa mi podarilo nájsť pod kameňmi dve kolónie. Bohužiaľ zemina bola plná kamenia a tak sa mi samičky z kráľovských komôrok vykopať nepodarilo, aj keď z hniezdnej komôrky priamo pod kameňom som mal robotníc i plodu dosť. Podobne ako u mojej prvej kráľovnej M.g. sa na mňa usmialo šťastie za podobných okolností, keď som pod veľkým kameňom objavil zakladajúcu matku mravcov S.d. Poblíž kamena sa pohybovala ešte jedna osamotená robotnica, tá ale kráľovnú pri pokuse dať ich dohromady napádala a tak som ich musel oddeliť. Pridával som vo formikáriu po častiach plod z predtým nájdenej kolónie (vzdialenej asi 200m od miesta nálezu samičky) a nezaznamenal som problémy o vzájomné prijatie. Nastali však problémy úplne iného charakteru. Mravce totiž odmietali prijímať hocijakú potravu. Asi po troch týždňoch zúfalstva, že o ťažko získanú kolóniu prídem, som poprosil o radu prof. A.Buschingera. Ten mi odpísal, že s týmto mravcom skúsenosti nemá, ale vyhľadal v literatúre informácie o tom, že DONISTHORPE (1927) choval vo formikáriu mravce Stenamma westwoodi, čo je parapatrický druh, vyskytujúci sa na západe Nemecka, typický pre Veľkú Britániu. Aj keď odpoveď od pána profesora bola pomerne rýchla, ešte pred jej doručením som situáciu náhodne vyriešil sám. Vsunul som totiž do hniezdneho priestoru mravcov živú octomilku (porovnajte si tú istú situáciu s M.g. opísanú vyššie) a tie, aj keď si vo výbehu ničoho iného nevšímali, vzali túto situáciu ako alarmujúce ohrozenie hniezda, na mušku okamžite zaútočili a zabili ju. Ako prvého stravníka som videl kráľovnú, ktorá si octomilku v kusadlách prenášala so sebou. Využil som tejto náhodnej situácie a vsúval som do priestoru viac živých octomiliek a neskôr aj kukly mravcov Lasius niger, ktoré boli taktiež použité ako potrava. Až potom za nejaký čas boli mravce ochotné sa potravou zaujímať aj vo výbehu. Je málo pravdepodobné, že by nejaký taký vzťah k potrave mala prirodzene vzniknutá kolónia v prírode, tam však hniezdo zakladá osamotená samička a to nezávislým spôsobom, kedy je nútená občas loviť mimo hniezdo. Situácia vo formikáriu teda nebola prirodzený, je ale podivné, že ju mravce „riešili“ hladovkou a ohrozovali tak svoj život. Ešte že som vec za nich ako deus ex machina vyriešil ďalším neprirodzeným spôsobom sám. Dvakrát mínus sa tak znásobilo na plus a kráľovná čoskoro zniesla prvú znášku vajíčok a kolónia začala fungovať normálne.


Video zachytáva mladú samičku Stenamma debile v skúmavke , autor: Filip Repta – messorus

Záver
Tento článok sa zaoberá možnosťami pri zostavovaní kolónii mravcov Myrmecina graminicola alebo Stenamma debile pri chove vo formikáriu. Použité boli plodné neokrídlené samičky, odchytené jednotlivo v prírode. Pretože som nechcel čakať dlhé mesiace na narodenie prvých robotníc, pokúsil som sa doplniť začínajúcu kolóniu okamžite a to robotnicami z iných mravenísk. Pokiaľ nie je robotníc mnoho a sú hodiny držané v izolácii a potom dopňované do budovanej kolónie po jednej, nehrozía medzi nimi ani medzi nimi a cudzou samičkou žiadne konflikty. Pri väčšom počte robotníc z jedného hniezda však toto doplňovanie nie je možné. Chovanie sa voči cudzím robotniciam, ale i kráľovnám a to aj v prípade že kolónia nemá vlastnú matku , je už nepriateľské.

stenamma myrmecina keeping formicary formicarium ant farm

Autor: Pavel Amcha
Preklad: Adrián Purkart
Zdroj: Časopis Formica ročník 8/2005

This entry was posted in Formikaristika. Bookmark the permalink.

Comments are closed.