Pozorovanie rojení mravcov Polyergus rufescens (Pavel Amcha)

Úvod
Seifert (2007) popisuje dva spôsoby chovania okrídlených kráľovien pri rojení mravcov druhu Polyergus rufescens (tkzv. amazonky). Kráľovné môžu odlietať do krajiny priamo po opustení hniezda alebo využívajú lúpežívé výpravy robotníc, behom ktorých sú prilietavajúcimi samčekmi oplodnené a navyše môžu využiť zmätok v prepadnutom hniezde k preniknutiu dnu a po likvidácii domácej matky ho i obsadiť.

Pozorovania konkrétnych rojení v dňoch 29.7. a 30.7. 2009 na území Prahy 5
Vlastné hniezdo kolónie pomocných mravcov, parazitované obligátnym parazitom otrokárov druhu Polyergus rufescens sa zjavne manifestuje jedinou štrbinou v zemi o rozmeroch 10x4mm, bez nadzemnej stavby, či i len premiestnenej zeminky na ploche v okolí hniezda. Našiel som ich len tak, že som sledoval náhodne objavenú výpravu, vracajúcu sa s korisťou do hniezda. Pomocné mravce patria druhom Formica cunicularia a Formica rufibarbis. Počet robotníc otrokárov bol asi niekoľko stoviek, kolóna dlhá asi tak 10m, ak nepočítame nejaké zabudnuté jedince. 29.7.2009 som mal to šťastie, že som hniezdo navštívil v správny čas a za správneho počasia. Okolo vstupu do hniezda sa pohybovalo mnoho pomocných robotníc, ktoré sa venovali bežnej činnosti. V 16:15 sa začali vo vchodovej štrbine objavovať krídlaté samičky, ktoré vyliezali a zase zaliezali do hniezda. Niektoré sa vyšplhali na listy trávy a vzniesli sa do vzduchu, ich počet bol však malý a nedosahoval ani desiatky. Za pár minút sa však ale z vchodu začali hrnúť vo vlnách otrokárske robotnice a krúžili okolo hniezda. Asi tak v 16:25 nabral pohyb určitý smer a formoval sa do kolóny s rozptylom zhruba 10cm od osi postupu. K prúdu otrokárskych robotníc sa pridávali jednotlivé krídlaté samičky. Zhruba po 5 minútach som pozoroval, že niektoré samičky vyliezajú na traviny a vzlietajú do vzduchu. Iné opäť zaliezali a pripájali sa k behu kolóny. 10m od hnieda som už našiel prvé bezkrídle samičky, ktoré sa pohybovali do strán alebo opačným smerom. Kolóna nakoniec prišla k mravenisku, vzdialeného od hniezda asi 30m. Videl som pribiehať okrídlenú samičku, ktorá sa pohybovala s kolóniou a po prejdení cez trs trávy sa vynorila už bezkrídla. Priamo nad vchodom do prepadnutého hniezda mraveniska (opäť veľmi nenápadné) sedel na tráve samček Polyergus rufescens. Inak som sa tento deň samčekom vôbec nevenoval, ale museli byť asi niekde na trase výpravy. Ako uvádza Seifert, zlietavajú k stojacím samičkám, ktoré ich vábia sexuálnymí feromónmi mandibulárnej žlazy. Pozoroval som v jednom prípade aj zvláštne chovanie robotnice, ktoré chytila hryzadlami okrídlenú samičku a držala ju dobrú minútu a nechcela pustiť – nešlo ale o žiadne smrtiace kusnutie, len držanie. Potom ju jednoducho upustila a samička sa vrátila k behu.

Po úspešnom prepadnutí hniezda pomocných mravcov sa amazonky vracali s korisťou späť do domáceho hniezda a s nimi sa vracali aj niekoľko ešte stále krídlatých samičiek, ktorým sa nepodarilo spáriť. Boli bez problémov vpúšťané späť domov. Z hniezda sa ale napodiv vynoril druhý prúd otrokárov, ktorý prepad rovnakého hniezda zopakoval. I s týmto prúdom vyšlo zopár okrídlených samičiek.

Nasledujúci deň počasie opäť prialo a otrokárske mravce sa v rovnaký čas rozhodli vyraziť rovnakým smerom do hniezda vzdialeného asi tak 2m od predchádzajúceho ciela. Tentokrát som ale pozoroval priamo párenie, ktoré prebiehalo na zemi. Samci číhali asi 15 od hniezda medzi plátmi asfaltovej pokrývky, ktorá pôsobila ako vetrolam, takže medzery medzi plátmi boli zaviate prachom, v ktorých sa uchytila tráva a pár zelených byliniek. Práve na nich sedeli samci, alebo zlietavali z vetiev stromu, stojaceho v blízkosti. Okamžite po spárení samičky odlamovali krídla a odbiehali. Párenie s viac samčekmi som nepozoroval. Tentokrát som odkrídlených samičiek zaznamenal 12 a znovu pozoroval i návrat neoplodnenej samičky do domáceho hniezda. Ešte 1.8.2009 som v 17:30 našiel v blízkosti domáceho hniezda bezkrídlu samičku, zrejme následok rojenia z daného dňa, ktoré som z časových dôvodov nezachytil.
Aj iné roky som pozoroval že bezkrídle samičky majú tendenciu vracať sa k domácemu hniezdu. Kontaktu s robotnicami sa ale vyhýbajú.
Ďalšie dni už k rojeniu nedochádzalo, aj keď lúpeživé výpravy naďalej pokračovali.

Na moje prekvapenie som 9.8.2009 zaznamenal v 14:15 v okolí parazitovaného mraveniska vzdialeného asi 300m, ako z hniezda vychádzajú samci amazoniek a sadajú si na listy a steblá tráv. Objavovali sa ojedinelé robotnice amazoniek, ktoré mizli v tráve. Až v 16:15 sa ale začali amazonky objavovať vo väčšom množstve, aby sa v 16:20 vydali jedným smerom. Tam ale zdanlivo nezmyselne krúžili na ploche 1x1m asi 2m od hniezda. V 16:30 sa však predsa len vydali šikmo trávou k 10m vzdialenému múru s plotom, ktorú poľahky preliezali a zmizli mi z očí. Taktiež na tejto trase som zaznamenal samčeka na listu trávy, väčšina ich však sedela poblíž hniezda. Bohužiaľ samičky sa nedostavali.
Predsa som ale pozoroval niečo zaujímavé a to v chovaní pomocných robotníc. Niekoľko týchto robotníc uzatváralo kolónu nájazdných amazoniek a 5 ich následovalo až po múr. Ďalej však nepokračovali. Medzitým pomocné robotnice v priestoru domáceho hniezda likvidovali samčeky a sólovo alebo v páre ich ťahali od hniezda. Priamo som ale počiatok útoku na samčeka nepozoroval, ale domnievam sa že šlo o domáce samčeky, pretože samčekovia iných hniezd by boli považovaní asi za korisť. Je zaujímavé, že pomocná robotnica pretrpí hroznú cestu trávnatou džungľou o dĺžke aj 5m so samčekom v hryzadlách, pričom musí čeliť mravcom Lasius a iným aby nakoniec samca vypustila a vrátila sa späť do hniezda.

Dňa 15.8. 2009 som u toho istého hniezda zachytil výpravu amazoniek vo fáze pochodu z domáceho hniezda. V prúde robotníc behala taktiež jedna okrídlená samička. Občas vyliezla na nevysoký list suchej trávy a neúspešne sa snažila vzlietnuť. Potom sa opäť rozbehla za prúdom robotníc. Taktiež tentokrát som si všimol pokus bežiacej robotnice amazonky o zadržanie samičky, tentokrát sa jej to ale nepodarilo.

Asi 10m od hniezda kráľovná vyliezla na suchý list ležiaci na zemi, zotrvala na ňom asi niečo okolo 5 minút s otvorenými kusadlami – vypúšťala feromóny a snažila sa prilákať samčeka. Neprišiel ale samec ale pomocná robotnica z vlastného hniezda, ktorá na kráľovnú zaútočila – podráždila ju asi vôňa feromónu, ktorá prekrývala pach vlastného hniezda, slúžiaceho k identifikácii. Samička utiekla a zastavila sa v neďalekom lístí kde sa zrazu objavil samček a začal sa s ňou páriť. O chvíľu na nich ale opätovne zaútočila pomocná robotnica. Samička rýchlo utiekla preč, pričom za sebou ťahala stále pripojeného ležiaceho samčeka – ktorý sa za asi 10 sekúnd odpojil a odletel. Kráľovná sa dala k behu a smerovala k výprave, občas sa zastavila a snažila sa odlomiť si krídla. Sledoval som ich asi pol hodiny, behom ktorých stratila krídla z jednej polovice tela. Inokedy som videl ako samičky bezproblémovo zhadzujú obe krídla, aj keď párenie so samčekmi nebývalo o moc dlhšie ako tento krát. Tentokrát bolo párenie ale asi trochu neštandardné. Ako to nakoniec dopadlo to neviem, kedže cez miesto kde sa samička dočasne schovala akurát prechádzal prúd domov sa vracajúcich amazoniek s korisťou. Šanca na znovunájdenie samičky klesla k 0, k tomu sa na mieste začali rojiť ešte mravce Lasius flavus čo zhoršilo moje sledovacie schopnosti.

Pokiaľ ide o obvyklú dobu rojenia amazoniek, udáva Seifert 12-13 hodín. To je avšak doba, kedy neprebiehajú lúpeživé výpravy a samičky preto odlietavajú do krajiny. Takéto rojenie som iné roky taktiež pozoroval, ale pozoroval som ich aj o 18:30 večer (bol mimoriadne teplý deň). Zrejme je to závislé na klimatických podmienkach. Takto odrojené samičky je však náročné v prírode objaviť a vždy ide o veľkú náhodu. Samičky, ktoré k páreniu využívajú lúpeživé výpravy, je možné pri troche šťastia nájsť vo väčšom počte, nikdy som ich však nevidel viac ako 14. Je to dosť vzácny pocit a nepodarí sa to každý rok.

Záver
Rojenie pohlavných jedincov otrokárskeho mravca Polyergus rufescens prebieha dvomi spôsobmi. Obvykle okolo poludnia, ale v extrémnom teple i po 18. hodine, vylietavajú pohlavné jedince z hniezda a odlietajú zhruba rovnakým smerom do krajiny. Samičky potom vábia partnera vypúšťaním sexuálneho feromónu. Súdiac podľa druhého, ďalej opísaného spôsobu k páreniu dochádza na zemi. Samička ihneď po párení odlamuje krídla a vydáva sa hľadať hniezdo pomocných mravcov.
Druhý spôsob spočíva vo využití lúpeživej výpravy robotníc jednak na párenie sa v teréne a jednak k možnej infiltrácii napadnutého hniezda.
Neoplodnené samičky sa bežne vracajú naspäť do domáceho hniezda spolu s výpravou, kam sú bez problémov vpúšťané a pokúšajú sa o to isté počas ďalšej výpravy.
Autor pozoroval opakovaný útok pomocných robotníc na páriaci sa pár, samičky sa po spárení pomocným robotniciam vyhýbajú.

Autor: Pavel Amcha
Zdroj: Formica, ročník 12/2009 , prepis a preklad do slovenčiny

This entry was posted in Myrmekológia, Reportáže. Bookmark the permalink.

Comments are closed.