Pozorovania mravcov Lasius distinguendus [Adrián Purkart]

Nie je tomu tak dávno, čo som prepadol pokušeniu venovať sa mravcom z podrodu Chthonolasius. Ich tajomné spôsoby života a rozmnožovania sa mierne podobajú mojím obľúbencom Prenolepis nitens a tak si asi aj získali moju pozornosť. Len si to predstavte, stojíte na okraji svetlejšieho lesa, kde si myslíte že už všetko poznáte a pritom o nich neviete. Pohľad na lúku tiež nepredstavuje len mraky Lasius niger a mravcov Tetramorium. Ak by ste si dali tú prácu a začali niekde v strede teplého svahu okopávať ako na záhradke, zjavne by vás prekvapilo to kvantum žltých mravcov, ktoré by vám prekážalo v práci. Pravdou však ostáva, že vo väčšine prípadov to bude predsa len ten Lasius flavus, ako si všetci v prvom momente myslia. Občas však pri potuľkách prírodou a koreňovými sústavami rastlín narazíme na žlté mravce, ktoré sa nejavia tak mierumilovne a nemajú také odtiene žltej ako Lasius flavus. Ak sa vám čosi nezdá, je jasné že to bude niečo iné a v tom prípade vyhráva možnosť B – Chthonolasius.

Mravce Chthonolasius sa v rode Lasius vyznačujú tým, že sú všetky žlté až červené a vzájomne bývajú dočasnými sociálnymi parazitmi rôznych druhov mravcov. Väčšinou žijú skrytým spôsobom života, vytvárajú veľké kolónie pod zemou či v kusoch dreva. Pravdepodobne najbežnejším u nás žijúcim je Lasius umbratus, ktorý má taktiež schopnosť krížiť sa s mnohými ostatnými samičkami iných druhov Chthonolasius. Preto býva určovanie robotníc jednotlivých druhov tohto podrodu náročné – hybridizácia robotníc v takýchto prípadoch nepozná hraníc. S istotou sa však dajú určiť samičky. Tie sú oproti „klasickým“ Lasiusom menšie, majú mocnejšiu hlavu so silnými hryzadlami a v teréne ich nachádzame s relatívne malým bruškom – jeho obsah tvoria len malé zásoby na prežitie počas dní, kedy sa snažia nájsť hniezdo hostiteľa.

Jedným z našich druhov je i Chthonolasius distinguendus. Trochu krkolomné meno ukrýva druh mravca obývajúci xerotermné traviny a svahy, kde si buduje na prvý pohľad nenápadné podzemné hniezda. Občas sa dá ich hniezdo vypozorovať ako menej zatrávnený hrboľ na zemi, zvyčajne do 10cm vysoký ale so širokým priemerom. V mojom pozorovaní má nadzemná časť základňu širokú približne 50cm. Vchody nie sú zreteľné, najskôr sa otvárajú len v nevyhnutných situáciach a následne ich robotnice zabarikádujú.
Takéto podzemné hniezda obsahujú rozsiahle hniezdne komplexy smerujúce ku koreňom rastlín, kde je produkovaná potrava koreňovými druhmi vošiek pre celé spoločenstvo. Odpad robotnice skladujú najskôr v špecializovaných komorách, kde ho dekompozítory premenia na humus a remineralizujú späť do pôdy.

Rojenie v okolí bratislavského kraja nastáva na prelome júna a júla. Prebieha za podvečerných hodín, podobne ako u Lasius umbratus. V našom prípade vo vinohradoch pozorujem už tretí rok rovnaké nároky na rojenie ako u druhu Lasius jensi, ktorý má hniezdo v blízkosti Lasius distinguendus no ešte som jeho presnejšiu pozíciu neobjavil.
Samičky a samce vylietavajú hniezd aktívne, no bohužiaľ ich let netrvá dlho. U všetkých pozorovaní som si všimol, že let zrovna nepatrí medzi ich silné stránky a krátko po odlete padajú na zem. Na zemi sa následne aj pária. Pozoroval som zoskupenie okrídlených samcov a samičiek na asfaltovej ceste ako sa párili. Patrne to vyzeralo akoby patrili tomu istému hniezdu, v ktorom prípade by nastal incest, ale to sa pravdepodobne už nedozvieme. Aktivita samčekov je porovnateľná so samčekmi mravcov rodu Myrmica a nie je neobvyklé ak sa snažia spáriť medzi sebou, či viacnásobne napáriť už oplodnené samice.

lasius distinguendus queen
Samičky L. cf. distinguendus sa chystajú na odlet , Foto: Lukáš
lasius distinguendus queen

Samičky hneď po spárení zhadzujú ich tmavé krídla a odchádzajú peši na lov. Ich pohyb je veľmi aktívny, putujú pomedzi steblá nižších tráv pomaly akoby predátory až kým nenarazia na hniezdo mravcov rodu Lasius. V našich prípadoch to boli vždy kombinácie mravcov Lasius niger a Lasius platythorax – iné druhy podobných Lasius nie sú v týchto končinách časté. Nepozoroval som, či samičky uprednostňujú niektorý z nich, no z praktického chovu vieme že ich odchov je bezproblémový u oboch.
Rozptyl samíc po teréne nie je moc veľký, kedže väčšina z nich nedoletí ďaleko tak sa zvyčajne vo väčšom množstve pohybujú v blízkosti miesta kde dopadali počas letu a zvyčajne ich parazitické sklony smerujú na niekoľko kolónii Lasius niger/platythorax len v tomto okruhu.
Pozorujeme potom rôzne zoskupenia samičiek o počte 10-20 kusov ako obiehajú to isté hniezdo nádejných hostiteľov.
O to podivnejší sa nám pohľad zdá, ak všetky tieto samičky použijú svoje zbrane na to aby do takéhoto hniezda mohli bezpečne vniknúť.
Obávanou zbraňou druhu Lasius distinguendus je ich agresivita a nebojácnosť. Samica po narazení na hniezdo hostiteľa sliedi v okruhu 1m okolo hniezda a snaží sa natrafiť na robotnicu danej kolónie. Ak sa tak stane, nemilosrdne ju uloví a jej mŕtvolu si nesie v hryzadlách ako štít, alebo lepšie povedané ako plášť ktorý prekrýva jej pach.
Takto ukrytá v kostýme má väčšie šance na úspešné vniknutie do hniezda. To že ale všade po teréne nemáme mravce tohto druhu je asi známkou toho, že nie vždy sa podarí plán na infiltráciu hniezda úspešne zrealizovať. Po tom čo kráľovná vojde do hniezda, je jej úloha jasná – dostať sa ku kráľovnej, zabiť ju a nahradiť jej pozíciu v kolónii.

V chove sa ukázalo, že samičky Lasius distinguendus sú odolné a trpezlivé samičky. Pri vložení medzi robotnice hostiteľského druhu sa nebránia zvedavým hryzancom (ktoré neslúžia na usmrtenie ale skôr odohnanie zo strany Lasius niger/platythorax) ale pokojne vysedávajú v kruhu robotníc a snažia sa „splynúť s davom“. V tomto prípade prebieha pravdepodobne proces, kedy sa samica snaží prispôsobiť pachovo. Pozorujeme, ako sa robotnice po pár minútach nesnažia samičku vyhnať, ale ich postoj zaujme iba zvedavé pohľady a ovoniavanie teľa samice. Po pár hodinách je infiltrácia úspešná a samica je súčasťou spoločenstva.
Takéto infiltrovanie a následný odchov je možný pri rôznych veľkostiach hostiteľskej kolónie. Na prežitie samice vystačia už aj 2-3 robotnice hostiteľskej kolónie. Ak sa parazitická samička nedočká hostiteľa, má tendenciu do 48-72 hodín zahynúť, potravu neprijíma.
Po infiltrácii samička žiada množstvo potravy na prvú znášku vajíčok, ktorej potomkovia sa narodia ešte v roku obsadenia hniezda. Ak je sezóna dlhá, v chove zvláda zniesť aj dve znášky. Veľkosť a aktivita prvej znášky je úmerná veľkosti hostiteľskej kolónii, vo veľkej kolónii môže byť hneď prvá znáška v počte niekoľkých stoviek vajíčok.
Prvá znáška vzniká približne po 2-3 týždňoch od infiltrácie.

Na koniec, video zachytáva samičku Chthonolasius distinguendus v jej novom hostiteľskom hniezde u mravcov Lasius platythorax. Na videu sa samička sťahuje do nového formikária.

Adrián Purkart – osobné pozorovania

This entry was posted in Myrmekológia. Bookmark the permalink.

Comments are closed.