Antquarium, mravčia farma – sú skutočne na chov mravcov?

Online obchody na Slovensku sú preplnené ponukami o úžasnej mravčej farme – Antquarium , ktorá údajne slúži na chov mravcov a je úplne dokonalá lebo ju vyvinula samotná NASA. Je tomu skutočne tak?

Priznám sa, že s „chovom“ v tomto zariadení nemám takmer žiadne skúsenosti (a ani sa nechystám mať) , no ako administrátor tohto webu a hlava slovenskej myrmekologicko-formikaristickej komunity by som rád vyjadril názor na základe komunikácie s ľuďmi, ktorí sa s Antquarium stretli , resp. sťažovali sa mi.
Situácia sa opakuje už skoro tretí rok. Pred Vianocami mám v e-mail schránke desiatky mailov s otázkou , či nemám mravce na predaj do Antquarium. Po Vianociach ma čaká sprcha mailov , že mravce v Antquariu uhynuli a čo s tým treba robiť. Aby sme trošku uchránili predajcov od sťažností , poďme si trochu povedať o tom, prečo Anquarium nie je zrovna najkvalitnejšia mravčia farma a prečo mravčeky nie sú v nej tak úžasné ako vraví reklama.

antquarium

Vysvetľovanie chýb chovu si objasníme v pár bodoch:

1. Mýtus = Špeciálne zariadené a gél vyvinutý v NASA

Táto správa nie je správna. Čo sa týka konceptu obdĺžnikovej nádoby, jedná sa o banálny tvar a jeho označenie za revolučné sa dá porovnať s revolučným patentovaným obdĺžnikovým tvarom tabletu od Apple.

Samotný gél je však už otázka niečoho iného – otázka života a smrti mravcov. Ako iste vieme, komercia prikazuje predať produkt vyrobený za najnižšiu cenu za cenu čo možno najvyššiu. Je teda jasné že čo najlacnejšie vyrobený produkt nebude taktiež zrovna najkvalitnejší a tobôž nie taký úžasný aby išiel v rakete na obežnú dráhu po 4 roky chystanom projekte.
Po pátraní sa nám nepodarilo zohnať presné zloženie gélu použitého pre NASA , no zbežné zoznamy ingrediencíí hovoria o zložení presnom pre udržanie životaschopných robotníc rodu Pogonomyrmex , ktoré boli pri pokuse uskutočnené – medzi ktorými boli rôzne aj nutričné , cukornaté a iné látky.
Na druhej strane obrazu Antquarium má patentovaný tento recept:

Okrem úžasných kecov ohľadom toho aké je super takto pozorovať mravce sa dozvedáme , že zloženie je asi takéto:

1. A soil-less ant habitat medium providing both a habitat and nutrients comprising the combination of a culture medium and a chemical agent, which chemical agent comprises: methylchloroisothiazolinone in a concentration range of about 2.0 to 2.6 g/l; methylisothiazolinone in a concentration range of about 0.6 to about 0.8 g/l; magnesium chloride in a concentration range of about 15.0 to 30 g/l; and magnesium nitrate in a concentration range of about 15.0 to 30 g/l; wherein the chemical agent is present in the culture medium at a concentration that reduces or prevents microbial contamination of the culture medium and allows for the substantially sustained viability of the ants inhabiting the habitat media.

2. The ant habitat medium of claim 1, wherein the chemical agent further comprises potassium sorbate in a concentration range of about 15 to about 25 g/l…

V preklade „drži to pokope a neplesnivie to“

Pre ilustráciu však musím podotknúť , že ani NASA gél nezožal úspech. Na 16 dennej misií hŕstka robotníc žila údajne 12 dní. Bohužiaľ odkazy na zábery kde by to bolo vidno už nefungovali.
Fungujú však zábery z čias keď boli ešte živé:

Zábery na mravčiu farmu na vesmírnej stanici, NASA

Už na videu vidíme že gél nie je tak lahodne zafarbený. Čudujem sa že NASA za tie desaťročia pôsobenia nekúpila lepšie kamery (heh).

Kráľovná v experimente zahrnutá nebola a ani väčšie množstvo robotníc. Dôvod nie je ten , že to takto do mravčej farmy stačí , ale ten , že NASA viac nedovolila pre obavy z bezpečnosti na vesmírnej stanici.

Na tomto základe si viac porozprávame v druhej časti.

2. Mýtus = 15 mravcov stačí

Hlúposť. Mravec ako živočích v podstate nerozmýšľa, ale riadi sa veľkým množstvom podnetov ktoré na neho z veľkej časti prichádzajú. Čím je jedincov v mravenisku viac , tým viac a väčšia škála podnetov a reakcií sa má šancu uskutočniť. A teda mravec je hladný tak ide hľadať potravu. Kedže je to tvor eusociálny tak ak v hniezde je larva hladná mravec hľadá pre ňu potravu. Keď je v hniezde málo miesta, mravec začne hĺbiť väčšiu komoru – ak nie je , nezačne. To čo mravce združuje do jedného bodu je práve pach hniezda ale hlavne pach samotnej kráľovnej. Ak teda kráľovná uhynie alebo sa robotnice samotné ocitnú mimo dosah hniezda a kráľovnej na dlhší čas , stanú sa individuálnymi tvormi „bez zmyslu života“ a zahynú.

Tak si to spočítajme. Čo bude robiť mravec keď má vlhkosť na prežitie , miesta plnú plastovú škatulu gélu , žiadne potomstvo pre ktoré treba makať a minimálny pach ktorý jedince združuje?
Začne sa chovať chaoticky a bude kopať a hľadať hlava-nehlava aby sa dostal zo zovretia toho kde sa ocitol a našiel svoje hniezdo. Keď ho to časom omrzí prestane robiť úplne , zastaví sa a svojvoľne umrie.

A to je presne to čo sa stane aj v mravčej farme – antquarium , mravce pomaly ale isto zomrú pod znudeným pohľadom zákazníka.

3. Mýtus – Antquarium je skutočne na chov mravcov

Možno sa pohybujeme len v rovine osobných názorov, no už len samotný význam a definícia formikaristiky sa kríži s modrými produktami mravčej farmy. Chovať mravce za účelom pozorovania alebo skúmania ich eusociálneho chovania doma namiesto v prírode v simulovaných prírodných podmienkach je jedna vec. Taktiež je rozdiel pokúšať sa založiť mravenisko v domácich podmienkach a postupom času plnom starostlivosti a vášne dospieť k dospelosti kolónie je tiež jedna vec.
Druhá vec je hodiť pár robotníc do pohára pozorovať ako behajú a nechať ich zomrieť.
Chovať mravce bez možností ich vlastnej reprodukcie je asi ako založiť novú osadu na novej planéte pozostávajúcej iba z 15 žien. Tiež tam by tam iba sedeli , tiež by nemali dôvod o nič sa starať a nič robiť a tiež by po pár dňoch pravdepodobne zahynuli hladom.

Preto je aj „pozorovanie vnútra mraveniska“ v tomto produkte klamlivou predstavou, kedže nemožno vidieť tieto úžasné tvory v ich reálnej podobe a schopnostiach ktorými oplývajú.

Prikladám pre ilustráciu zopár odkazov na diskusné fórum, kde môžte vidieť rôzne snahy návštevníkov o ich vlastné mravčie farmy.

Mravčia farma – kus starého dreva v zemi
Mravčia farma – pieskovec
Mravčia farma – korok mach a opadanka
Mravčia farma – prehistorické
Mravčia farma – ytong

Adrián Purkart

This entry was posted in Formikaristika. Bookmark the permalink.

Comments are closed.