Chov mravcov a naše prvé formikárium časť 2. – výber vhodného formikária a spracovanie komôr [Adrián Purkart]

Ak už máme vybratý druh našich chovancov , je na čase vopred si premyslieť ako a kde budú bývať. Nie každý mravec preferuje rovnaké chovné hniezdo. Mám teraz na mysli , že ak sú druhy žijúce čiste v dreve , nebudú sa vedieť zorientovať v zemnom hniezde a podobne.
V tejto časti sa nebudeme venovať jednotlivým druhom formikárii podrobne , zabrali by sme tak neskutočne veľa miesta. V článku ale nájdete odkazy na ďalšie informácie, ak by ste si chceli sami nejaké vyrobiť

Vytvoril som rozpis najčastejšie chovaných druhov s nimi preferovanými obydliami a podmienkami.
Veľkosť arény od oranžovej a vyššie znamená, čím viac robotníc, tým väčšia plocha revíru a teda min. 50cm² pre mladé kolónie s pár jedincami (malá plocha uľahčuje chov pri učení mravcov hľadať potravu v aréne) až po veľké výbehy pre kolónie s niekoľko stoviek až tisícov jedincov (ideálne až 1m²)

chov mravcov

Pri kupovaní formikária by teda bolo vhodné premyslieť si aj tieto aspekty , aby sme nemuseli terárium tak čoskoro meniť. Mravce nemajú radi sťahovanie asi tak ako my ľudia , nehovoria o tom že pre začiatočníka to zvykne byť úkrutná robota presťahovať také hniezdo.

mravcia farma

Na obrázku hore je akrylové formikárium od mrowkoyad.pl. Má v sebe vstavanú arénu (modrá), pokiaľ je kolónia malá. Keď kolónia narastie dá sa pripojiť externá aréna alebo kolónia presťahovať (červená). Obsahuje aj dosť efektný vlhčiaci systém (zelená) so zásobníkom na vodu.
Niečo málo a nezávislú recenziu podobného typu akrylového formikária nájdete TU.


Moderné akrylové hniezde ponúkajú možnosť pripojiť k formikáriu externú arénu , prípadne možnosť jednoduchšie presťahovať kolóniu do nového terária. Korkové však takéto čosi neponúkajú a tak tam odporúčam vkladať len druhy typu Camponotus fallax alebo Camponotus truncatus , ktorých kolónie neprekvitajú do takých rozmerov a dá sa s formikáriom počítať na dlhší čas.
Preto ak je človek zručný , je jednoduchšie vyrobiť si korkové formikárium doma a prispôsobiť ho presne druhu ktorému má byť určené. Na obrázku dole je vidieť jednoduché korkové formikárium v akváriu. Povedzme že použijeme akvárium o rozmeroch 30x20x20cm , kde zoženieme kúsok sklíčka a 1cm korku , ktorý upravíme podľa požadovanej schémy a pritlačíme sklom – ktoré upevníme. Na obrázku je načrtnutý aj vlhčiaci systém , ktorý tvorí vrstva piesku nad korkom (ktorý nemá presné rozmery skla) a tvorí tak prirodzený zásobník vody z ktorého preniká vlhkosť pomedzi korok a sklo.
Zvyšok arény sa dá ľubovoľne vyriešiť. Dávame však málo substrátu , aby si v ňom mravce nedokázali vytvoriť náhradné bydlisko. Rôzne vetvičky , suché lístie , kamene , šišky a iný materiál môžu pôsobiť veľmi prirodzene. Živé rastliny môžme použiť rôzne sukulenty , tilandsie , malé druhy kaktusov a podobne.

mravcia farma

Vnútro tohto korkového formikária sa dá vyplniť pilinami alebo inou zmesou (takou čo sa nenalepí na sklo). Ako sa bude kolónia rozrastať , mravce budú hĺbiť a vynášať materiál do takej úrovne , aby im priestory vyhovovali.
Prečo by sme však zakopávali dočasne zvyšný priestor? To si rozoberieme trochu nižšie.
Príklady ďalších korkových riešení si v skratke môžte pozrieť TU.


Ďalšou , pravdepodobne najčastejšie používanou voľbou je ytong alebo sadra. Tu sa môžme s vytváraním komorových systémov vyhrať do sýtosti , lebo sadra aj ytong nám ponúka skvelé schopnosti na opracovanie a modelovanie materiálu a úprav povrchu.
Ytong – pórobetón tvorí najlepšiu stavebnú jednotku na tvorbu formikárii. Sadrové odliatky nie sú tiež zlé , no trpia hlavne krehkosťou čo mnohé druhy využívajú na únik po vykopaní diery skrz. Preto (ja osobne) využívam len na doladenie detailov a na vypracovanie povrchu a arény a na rôzne zlepšovanie vlhčenia ytongovej tvárnice.

Rôzne príklady ytongových formikárii:
mravcia farma
Od užívateľa maxsuper , viac info TU

mravcia farma
Od užívateľa dynastes , viac info TU

mravcia farma
Od užívateľa neivils , viac info TU

Fantázia s týmito materiálmi nezná hraníc. S pridaním vhodných materiálov sa môžu vytvárať v akváriu aj rôzne biotopy , ako napríklad v tomto formikáriu „Dakara“ , kde bolo snahou simulovať suché púšte Ameriky , fotky a návod tu


Komorové a chodbové systémy od mladej kolónie až po dospelú

To k čomu bol vôbec tento článok vytvorený je práve táto časť. Najväčšou a najrozšírenejšou začiatočníckou a celkovo chovateľskou chybou je chybný komorový systém pre kolóniu. Treba si uvedomiť , že to čo si mravce vytvárajú v prírode nie je „len tak“ také aké to je , a že ak majú možnosť hĺbiť v zemine komory určitých rozmerov , zrejme im práve tie rozmery vyhovujú.
Je teda maximálne neprirodzené , ak druh hĺbiaci si dlhé úzke komory bude mať vo formikáriu oválnu hlbokú komoru a podobné nezmyselné variácie.
Taktiež si treba uvedomiť , že keď kráľovná odchová prvých 5 robotníc , neocitnú sa zrazu v hotovom veľkom mravenisku úplne sami. Zvyčajne hniezdo takýchto rozmerov tvorí len úzka chodbička k jednej , alebo maximálne dvom komôrkam, ktoré postupne pribúdajú.

Komorové systémy pre začínajúce kolónie

Keď mladá kráľovná väčšiny druhov zakladá hniezdo , zvykne si prvú chovnú komoru vybudovať sama v závislosti od druhu či prostredia. Čisto zemné druhy pohybom po povrchu prehľadávajú nerovnosti a v „záhyboch“ zeminy začnú hĺbiť niekoľko centimetrov dlhú chodbičku vertikálne do hĺbky, kde vytvoria malú komôrku. Z prebytočného materiálu chodbičku vyplnia zeminou, ktorú následne dážď utlačí ako zátka a kráľovná sa spolieha že jej odchovanci sa vydolujú znovu k povrchu.
Iné skupiny si to uľahčujú tým , že dolujú pod rôznymi predmetmi ako sú kamene či kusy dreva , no princíp ostáva rovnaký.
Samičky druhov obývajúce drevo si upravujú chodbičky vyvŕtané iným hmyzom , no v konečnom dôsledku dospejú k podobnej konštalácii ako ich zemní príbuzní a to ca 1-2 komory a nepatrná zabarikádovaná chodbička von.
Na videu môžte vidieť dve samičky Lasius emarginatus v materských komorách v prírode v tesnej blízkosti vedľa seba. Vidno , že ich chovná komora je veľká asi 1,5cm v priemere a na okrajoch oboch komôr je vidno zbytky po chodbe , ktorá ku komore viedla pri jej budovaní.

Je teda jasné , že takúto samičku z roja nevpustíme do veľkého formikária , resp. do rozsiahleho komorového systému. Samička v tomto prípade trpí stresom – stále prehľadáva okolie svojho potomstva a nemá prehľad či v jej blízkosti číha nejaký predátor. Pach tohto hniezdneho miesta po narodení prvých robotníc je tiež slabý a tak sa čerstvo narodené robotnice môžu vo veľkom formikáriu za istých okolností ľahko stratiť.

Každý chovateľ si stavia svoj pohľad na vec a teda sa aj názory líšia. Nie je mojim cieľom vám vnucovať tieto metódy , no predávam vám to , čo jednoducho funguje aj prakticky a ako-tak vyplýva aj z logiky.

Pozrime sa teda na dve rôzne riešenia.
Na prvom obrázku vidno dvojitú komoru v tvare číslice 8 , kde očakávame že v jednej časti bude samička s potomstvom , v druhej miesto na odpad a na podávanie potravy. Môžu to byť kľudne aj dve komory oddelené klasickou veľmi krátkou chodbičkou , no ide o to aby sme mali do kŕmnej komory vhodný prístup aj my , aj aby tam samička chodievala. V tomto stave počítame s tým , že po narodení robotníc kolóniu presunieme do väčšieho priestranstva – schéma napravo. Vidíte že tam je jeden vchod a že komôr či chodieb je pomenej – vhodné pre malé kolónie. V takejto schéme však kolóniu môžeme držať aj do počtu do 50 jedincov (ak si všimneme veľkosť daného druhu , v tomto prípade Camponotus blandus) , čo môže predstavovať niekoľko mesiacov dokonca až vyše roka. Potom kolóniu znovu presunieme.
Na druhom obrázku vidíme iné riešenie a to v akrylovom formikáriu , ktoré má fixne dané veľkosti aj tvar komôr. Pre pár jedincov Pheidole pallidula by to bolo moc veľké a pravdepodobne by tam uhynuli. Preto sa formikárium vyplnilo pieskom , ktorý zároveň dobre drží primeranú vlhkosť. Mravce si postupne vynášajú materiál do arény v závislosti od veľkosti kolónie. Takto sa nikdy nestane , že im bude hniezdo veľké a vždy im bude akurát – no v tomto prípade len v rámci pevných akrylových obrysov.
Tretí obrázok pojednáva o formikáriu typu ytong či sadra (príp. korok atď) v akváriu , kde sa pozeráme do hniezda z boku. Komorový systém je priestranný a vydrží na dlhú dobu , no nemôžme doň dať mladú kolóniu. Preto zvyšné komory ucpávame jemným prepratým štrkom (2-3mm) a nechávame len 1-2 komôrky prístupné , prípadne v závislosti od veľkosti kolónie ktorú vkladáme. Mravce postupným zväčšovaním hniezda narazia na ostatné chodby a vyhĺbia si toľko , koľko budú potrebovať.

formikarium

formikarium

formikarium

S týmto by sme mali vyriešené , ako docieliť vhodnosť komôr pre mladé kolónie pri ich raste na väčšiu kolóniu. Poďme sa teda pozrieť na celkové schémy komôr.

Komorové systémy – schémy , tvary a veľkosti

Základom mraveniska vyspelejších druhov mravcov je schopnosť organizácie , k čomu určitou mierou prispieva aj tvar mraveniska a rozloženie jeho funkčných oblastí – dĺžka a tvar chodieb či komôr , rozmiestnenie potomstva v hniezde. Vďaka týmto faktorom sa vzduch či potrava v hniezde šíri buď rýchlejšie alebo pomalšie/obtiažnejšie. Každý druh mravca sa teda v závislosti na svojej „inteligencií“ prispôsobuje prostrediu tak , aby využíval svoj priestor a svoje zdroje čo možno najefektívnejšie. Dôkazom toho sú pokusy na cestičkách robotníc smerom od potravy , kedy sa robotnice viedli cez rôzne dlhé trasy no nakoniec po čase chodili iba tou jednou čo možno najkratšou cestou.

Veľkosť hniezda , veľkosť a tvar chodieb či komôr teda volíme v prvom rade v závislosti na tom , aký druh do daného formikária príde. V tom je nevýhoda kúpených formikárii , ktoré sa mnohokrát snažia byť čo najuniverzálnejšie , no v konečnom dôsledku v nich naplno neprosperuje takmer žiadny druh, prípadne len tie najprispôsobivejšie.

Ak máme teda možnosť si zaobstarať nejaký druh mravca , najvhodnejšie je ak ho dobre poznáme aj z prírody a teda vieme , aký typ biotopu , aký typ hniezda a akú štruktúru hniezda preferuje. Takúto analýzu si spravíme na príklade druhu Camponotus vagus. Pozrieme sa prv na jeho biotop. Tento druh mravca nachádzame v dreve a prevažne v južnejších častiach Európy , ale nie zas až tak horúcich. Typickým príkladom je Južné Slovensko. Ak sa nejakému hniezdu darí , zvyčajne je umiestnené v mŕtvom dreve na slnečnom svahu (teda južnom) , alebo na rovine. Z toho teda usúdime , že je to teplomilný druh a teda kolónia bude dobre prosperovať , ak bude na teplejšom mieste , ideálne ak je v prírodnom akváriu a svieti na hniezdo „z vonku“ lampička. Taktiež si vieme predstaviť , že také mŕtve drevo (zvyčajne je osídlená časť ktorá nie je pod zemou) , v takomto prostredí býva po väčšinu roku relatívne suché , prípadne sa v ňom drží len primeraná vlhkosť spôsobená samotnými mravcami , prípadne občasným preniknutím vlhkosti dnu vďaka dažďu. To nám napovie , že bude asi tento mravec preferovať prevažne suché hniezdo s občasným vlhčením hlavne jeho spodnej , resp vnútornej časti (akoby hlbšej). Tieto mravce preferujú potravu v podobe medoviny od vošiek , čiže presun potravy v hniezde bude hlavne v podobe trofalaxie (z úst do úst) s čiastočným prísunom hmyzu. Taktiež sme sa dočítali na webe , že mravce drevokazy si tvoria hniezdo v dreve tak , že vyhryzú mäkšie letné drevo a zimné ostane ako priečka. Ak si to predstavíme v realite , povedzme v nejakom tráme alebo spadnutom konári , budú teda systémy komôr prevažne rovnobežné s nejasnými chodbami. Pri okrajoch – tam kde slnko páli najviac , budú komory určite s najväčšou plochou a teda najširšie a najdlhšie , aby sa tam v lete zmestilo čo najviac kokónov, ktoré potrebujú teplo na vývoj. Postupne do hĺbky sa budú komory prehlbovať až ku spodnej časti hniezda , kde budú prevažne dutinové komory schopné pojať čo najviac členov hniezda v čo najmenšom objeme – efekt pri hibernácii kedy sa mravce natlačia do podobných komôr a spolu sa chránia pred zimou v mase jedincov.
Tak si to skúsme nakresliť:

Camponotus vagus

My však asi Camponotus vagus nebudeme chovať v dreve , ale asi použijeme častejšie ytong , lebo sa ľahko opracuje a je dostatočne pevný aby kolóniu udržal. My teda určíme , ako komory budú vyzerať. Ak formikárium nebudeme vyhrievať a všade bude konštantná teplota , nemá zmysel riešiť rozmiestnenie jednotlivých typov komôr z hladiska výhrevnosti. Bude treba si ale stanoviť aspoň veľkosť a štruktúru komôr a teda ideálne do vodorovných riadkov stavať podlhovastejšie komory. Ak bude formikárium horizontálne , budeme preferovať podlhovastejšie komory a nie kruhové.

Predtým ako si zaobstaráme druh , resp. predtým ako sa pustíme do výroby formikária , si vždy zistíme ako daný druh hniezdi a podľa toho prispôsobujeme formikárium , nikdy nie naopak!

Tak dospejeme k tomu , že sa mravcom bude dariť lepšie a do určitej miery znížime riziko pretvárania formikária mravcami „zničením“ formikária.

Vchody a ich vhodné umiestnenie

Vchod do hniezda je dôležitou súčasťou každého mraveniska. Isto ste si všimli najmä v zemných hniezdach , že postupom času vchody menia svoje umiestnenie aj veľkosť. Je to dané takmer tou istou príčinou ako to , ako sú chodby v hniezde riešené a to čo najefektívnejším umiestnením vchodu tak , aby „dočiahla“ vzdialenosť vchodu do všetkých prioritných častí miest v hniezde , ku ktorým určitý vchod pripadá. Tak ako sa líšia komory a chodby druh od druhu mravca, tak je tomu aj s vchodmi. Niektoré druhy volia jeden obrovský vchod jasne viditeľný , iné množstvo malých schovaných vchodov , viacero hlavných vchodov a podobne. To je taktiež vec , ktorú by sme si mali pri budovaní formikária všímať na mravcoch , ktoré chceme chovať. Ak mravcom, ktorí majú radi ukryté vchody vyrobíme veľký hlavný vchod , zabarikádujú ho materiálom , čo je či už pre nich nedobré a taktiež nie moc estetické. Mravcom teda prispôsobujeme vchody tak , ako to robia v prírode. Ak nemáme možnosť vidieť ako si robia vchody v prírode, pozrieme na google či neukáže hniezdo určitého druhu , prípadne sa spýtame niekoho, kto žije v lokalite z kade druh pochádza.
Ďalším dôležitým bodom je, dať mravcom možnosť použiť viacero vchodov. V zásade platí , čím viac komôr , tým viac vchodov resp. prístupov k potrave. Otázka znie prečo?

Mravce pri spracovaní a presune potravy v hniezde väčšej kolónie pri nevhodnom formikáriu nepracujú tak efektívne ako by sme očakávali. Ak mravcom dáme mäsitú potravu , donesú si ju do prvých komôr hniezda a ďalej sa dostáva potrava len veľmi pomaly. To že mravcom pri vchode potrava stačí dá znak ostatným čo lovia , že už loviť nemusia lebo „potravy je dosť“. To však v realite nie je pravda , lebo ostatné skupiny robotníc v zapadnutejších komorách ani len netušia , že potrava do hniezda dorazila. Stáva sa teda potom v chove , že hniezdo takýmto spôsobom stagnuje – ak je kráľovná práve v časti kam sa potrava menej dostáva , kladie menej vajíčok, larvy pomalšie rastú alebo dokonca sú zožrané a podobne.
To isté platí pri presune tekutej stravy. Prvá robotnica čo vojde do hniezda s hlásením o nájdení medoviny v aréne dá vedieť len robotniciam vpredu. Tie sa rozbehnú za zdrojom , prinesú do hniezda potravu, ktorá avizuje ostatné robotnice hlbšie v hniezde a tie tiež idú po potravu. Pri návrate však nevojdú tieto robotnice nazad do hniezda tam do hĺbky z kade vyšli , ale zastanú sa v prvých komorách a ponúknu potravu. Tam sa však už nachádzajú robotnice, ktoré majú v sebe už dosť stravy a tak potravu odmietajú – čo dá prichádzajúcim robotniciam najavo , že už je potravy dosť a tak sa pre ňu ďalej nevracajú. Zvyšné kúty hniezda teda ostávajú bez potravy alebo len s postupným prívodom potravy vďaka presunu robotníc v hniezde.

Takéto veci sú viditeľné až v chovných kolóniach o rozmeroch viac desiatok resp. viac stoviek jedincov a čím väčších , tým vo väčšom rozsahu. Všetko je to spôsobené neprispôsobením sa umelo vybudovanej štruktúre hniezda s primálo vchodov (jedným). Veľké kolónie, ktoré sa živia tekutou stravou a teda väčšinou Formicinae vyžadujú väčšie množstvo vchodov, aby sa tak efektívnejšie dostala potrava do viacerých častí hniezda. U Myrmecinae – ktoré často dovážajú potravu do hniezda v pevnom skupenstve napr. Messor semienka , je jeden vchod primárny dostačujúci , pretože potravu v hniezde skladuje tak, že k nej má prístup postupom času každý jedinec.

Ak sa zamyslíme nad stravníkom a spôsobom života jednotlivých druhov zistíme , že schéma hniezda , správanie a rozloženie vchodov do seba pekne pasuje ako puzzle a len vďaka ním veľké kolónie v prírode prosperujú omnoho lepšie ako v chove. Cieľom chovateľstva je dosiahnuť tento stav v chove v čo najväčšej miere zručnosťami a vedomosťami remesla.

Adrián Purkart

This entry was posted in Formikaristika. Bookmark the permalink.

Comments are closed.