Chov mladej kolónie mravcov Atta sexdens [Adrián Purkart]

Mravce druhu Atta sexdens alebo povedzme všeobecne rod Atta patrí asi k tým najznámejším rodom tropických mravcov, ktorého názov poznajú dokonca aj bežní ľudia z krížoviek alebo z všeobecných znalostí tohto sveta.  Niet teda divu, že sa od od počiatku chovu mravcov radil medzi tie, ktoré boli ako prvé dovážané do laboratórií alebo domácich chovov na bližšie pozorovanie. Ak patríte aj vy k vášnivým chovateľom, určite je možnosť vidieť tieto mravce na vlastné oči alebo dokonca vlastniť kolóniu jednou z popredných priorít, ktoré chcete počas svojej chovateľskej „kariéry“ dosiahnuť.  Poďme sa teda pozrieť spolu so známym belgickým chovateľom s prezývkou Mika, čo obnáša chov mladej kolónie doma.

atta , atta sexdens , listove mravce
Porovnávací obrázok samice a samca druhu Atta sexdens

Mravce Atta sexdens radíme do podčelade Myrmicinae, kde celkovo rod Atta obsahuje 17 doposiaľ známych druhov. Ich názov sexdens spočíva v 6 tŕňoch na hrudníku. V kmeni Attini nájdeme ešte aj veľmi podobný listorezný rod Acromyrmex, ktoré sa od Atta robotníc líšia hlavne 4 pármi ostňov na hornej strane hrudníka. Mravce sú hnedo-hrdzavej farby, kde kráľovná dosahuje veľkosť úctihodných 30mm. Robotnice sú dôkazom veľmi vyvinutého polymorfizmu a nájdeme tu jedince o veľkosti pár milimetrov (minims, minors) určených na starostlivosť o jemné spóry huby, ktorú mravce pestujú,  až po vojakov (majors, dinergates) veľkosti okolo 17mm.  Mravce budujú obrovské zemné komplexy s mnoho miliónmi obyvateľov, kde je len jediná kráľovná matka s životnou produkciou okolo 150 miliónov vajíčok. Vo veľkom dospelom hniezde zvyčajne žije pokope okolo 2 až 3 milióny jedincov, ktoré v prípade potreby vedia behom noci obrať celý strom od lístia.

Ešte stále máte chuť chovať týchto drobcov? Ak áno , je dosť možné že s takýmto veľkým formikáriom nebude vaša manželka súhlasiť.

Chov Atta sexdens

Ak sme sa teda predsa len rozhodli pre chov, je treba si kolóniu zaobstarať. Nebudem núkať idei zaplatiť chudobnému indiánovi s palicou za 10 dolárov nech pošle za plný kokosový orech samíc , ale pozrieme sa napríklad do ponúk už zabehnutých mladých kolónii na európskych inzerciách alebo v oficiálnych obchodoch. Takéto štartovacie Atta balíčky stoja od 100 do 250 eur , v závislosti od počtu kusov na trhu alebo početnej kvality a veľkosti kolónii. Prvý problém, ktorý by sme však mali riešit nie sú peniaze, ale možnosť dopravy týchto mravcov.  Na týchto mravcoch nehladíme na náročnosť chovu mravcov ako takých, ale hlavne huby ktorú tieto mravce pestujú. Táto huba zvykne znášať teploty 20 až 30°C , pričom okrajové teplotné pásmo je už hrozbou. Ideálne je to okolo 25-28°C s vysokou vlhkosťou , ideálne až pri 80 percentách. Aj napriek tomu že Atta znesú teploty nad 30°C a dokonca aj bod mrazu , huba stagnuje a slabne už pri sebemenšom výkyve správnych podmienok. Je teda jasné že sa jej nebude páčiť v prepravnom poštovnom priestore lietadla – aj keď samozrejme aj táto možnosť existuje. Ak sa raz pustíte do podobného chovu, nechám na vás akú cestu si sami vymyslíte. Ja by som volil osobnú dopravu v cestovnej chladničke , samozrejme bez chladiaceho ľadu.

Povedzme že sme to teda vyriešili a kolóniu máme doma. Určite ju nedostaneme v skúmavke , ale v krabici podobnej na obrázku , tak ako si zvolil aj chovateľ Mika.
atta , listove mravce

Môžme si teda povšimnúť primerane priestrannú plastovú krabicu , kde je spravený vetrací otvor. Ten je nesmierne dôležitý pri práci s druhmi mravcov, ktoré vyžadujú vysokú vlhkosť. Pri nesprávnom vetraní (resp. bez vetrania) sa môže stať , že mravce napadne istý druh plesňovej choroby a vyzabíja nám celú kolóniu. Sú to dosť nepríjemné skúsenosti pre chovateľov, ktorí si na to nedajú pozor. Infikované jedince je prakticky už nemožné zachrániť, iba im zmierniť utrpenie zabitím.  Môžme si povšimnúť u mladých kolónii v prírode „komín“ ktorý slúži oproti ochrane pred inými mravcami aj na vetranie – a to vďaka systému pokračovania chodbového systému čo nevidíme.

Aby nám nevznikalo príliš veľa kvapiek z kondenzácie na stene krabice, použijeme na dno nádoby regulátor vlhkosti v podobe piesku. Tento materiál slúži aj na to , aby boli mravce schopné sami regulovať vlhkosť v hniezde ucpávaním otvorov vo vetracej časti.

Teplotu udržujeme výhrevnou fóliou , Mika použil 14W s termostatom na 26°C.
atta , listorezne mravce

Na obrázku  (fotené 3.1.2009) vidíme centrum mladej kolónie a to samotnú hubu , robotnice , prvé komory a kráľovnú + čerstvo nastrihané listy. Hubu môžme už teraz roztriediť do troch vrstiev, kde tmavá vrstva (na spodku , nieje vidno) je mŕtvá vrstva , biela vrstva z boku je čerstvá huba v plnom raste ktorou sa mravce kŕmia a sivá vrstva na vrchu je novovytvorený základ z listov , kde budú zasadené mravcami plodnice nových húb.

atta , listove mravce

atta , chov mravcov , listove mravce

Na spodnom obrázku vidíme precíznu prácu mravcov. Tie biele malé bodky sú kúsky huby. Prácou všetkých robotníc je neustála starostlivosť o hubu, ktorú zbavujú nežiadúcich iných parazitických húb. Samotná huba nie je schopná prežiť , čo je dôkazom silnej symbiózy, ktorá sa medzi mravcami a týmto druhom huby vyvinula.

Na tomto tomto obrázku je vidno , ako mravce dokážu i pri malom množstve zväčšovať priestor na rast huby. Prešlo len necelých 10 dní a ložisko zaberá polovicu plastovej krabice.

listove mravce , chov mravcov , atta

A tu necelé 3 týždne po začatí chovu. Do krabice boli pridané ílové guľôčky pre lepšiu stabilizáciu prostredia. Veľkosť kolónie je asi 300 robotníc.

atta , chov mravcov , listove mravce

Stabilita vlhkosti a teploty je nesmierne dôležitá. Na chybu doplatil aj chovateľ Mika , keď zabudol zavlhčiť a pár dní bola vlhkosť v hniezde menšia ako by mala , to spôsobilo smrť tretiny huby a takmer 150 robotníc.

Kŕmiť Atta kolóniu neznamená len hádzať listy. Mravce sú na listy pekne vyberavé ale z pozorovaní sa zistilo , že listy ruží , jahôd , citrusov , čajových krov (ako ibištek a pod.) , ale aj lipa , dub či javor sú vhodné na použitie. V prípade núdze alebo ako spestrenie stravy sa dá použiť aj ovocie , ako sú jablká a hrušky.

atta , listove mravce , chov mravcov

Po mesiaci a pol je čas sťahovať kolóniu do niečoho väčšieho. Veľkosť kolónie sa odhaduje na 600 až 800 jedincov, váha huby v pôvodnej krabici okolo 200 gramov. Pôvodnú krabicu sme opatrne nastrihli a hubu preložili do nového boxu. Ten je pripojený na arénu a pripravený na prípadné prepojenie s inou krabicou.

atta , chov mravcov , listorezne mravce
atta , chov mravcov , listorezne mravce
atta , listove mravce , chov mravcov

Takto v „nadstavbách“ pokračujeme veľmi rýchlym tempom. To je to , čo si začiatočníci neuvedomujú , prikladám obrázky kolónie , ktoré vznikli 3 mesiace po tom ako sme kolóniu doniesli a predstavili ako novú – mladú. Áno , tri mesiace… , teraz už máme dve akváriá , jedno plné druhé pripravené na osídlenie. Sú po novom zabalené v špeciálnych polystyrénových boxoch ktoré zabraňujú zmenám teplôt a stratám energie.

chov mravcov , atta , listove mravce

Samozrejme vetranie je nevyhnutné i tak.

chov mravcov , listove mravce ,atta

6 mesiacov po započatí chovu má huba spojazdnené tri akváriá , z čoho sú dve obsadené – v jednom je 8 litrov huby a v druhom cca 2 litre huby. Do tohto stavu bola kolónia pomerne udržateľná a kŕmenie sa dalo bez problémov pokryť. No čo ďalej?
V chove by ste teoreticky mohli pokračovat v napájaní akvárií , no po čase sa dostanete do slepej uličky a to hlavne vďaka možno zle spravenej konštrukcii celého celku. Ideálne by bolo navrhnúť vopred tvar a systém ďalšieho rozširovania napájania akváriových komôr , napríklad do tvaru hviezdice od centra pričom by boli akváriá položené na sebe , každé s vlastným vykurovaním a vlhčením a samozrejme vetraním. Treba vhodne taktiež premyslieť kde budú vchody do hniezda na kŕmenie , postupne odstraňovať komory s humusom – mŕtvou hubou a odpadkami aby sa nepremnožili v celom komplexe roztoče atď.

Je dosť možné , že do konca roku by hniezdo vyzeralo asi nejako takto , ako má chovateľ pod prezývkou Erne kolóniu Acromyrmex sp. , tej sa povenujeme v inom článku v budúcnosti.

acromyrmex

Po dosiahnutí tohto , asi maximálneho možného rozmachu čo sa kedy v chovateľskej branži videlo u listorezných druhov mravcov Atta/Acromyrmex , je udržanie kolónie nažive nad ľudské sily. Či ich na leto pustíte nakŕmiť sa na susedovu záhradu jeho jabloňami , alebo to vyriešite inak , je otázne. Každopádne prajem veľa šťastia.

Adrián Skippy Purkart (v spolupráci s Mika antforum.nl)

This entry was posted in Formikaristika. Bookmark the permalink.

Comments are closed.