Myrmekofília nie je úchylka [Michal Wiezik]

Možno ste niekdy v prírode náhodou obrátili plochý kameň. Možno bola jar a pod kameňom ste vyrušili kolóniu mravcov. Možno ste si všimli že spolu s mravcami sa pod kameňom snaží rýchlo schovať do úkrytu aj drobný podlhovastý do hneda sfarbený chrobák s nápadne zodvihnutým bruškom. Neviem si presne predstaviť pohnútky, ktoré vás viedli k tejto podivuhodnej činnosti, každopádne stretli ste sa s pomerne zriedka vídaným príkladom myrmekofílie – fascinujúcej evolučnej adaptácie.

Ten drobný hnedý chrobáčik bol veľmi pravdepodobne drobčík z rodu Zyras, člen širokej myrmekofilnej rodiny živočíchov. Myrmekofília sa dá všeobecne zadefinovať ako spolužitie živočíchov s mravcami. Na prvý pohľad nemusí tento fenomén vyznieť nijako zvláštne, treba si však uvedomiť, že mravce v žiadnom prípade nepatria medzi mierumilovných hostiteľov. Práve naopak, pre väčšinu bezstavovcov sú smrteľnou hrozbou, ktorej sa snažia všemožne vyhnúť. Je preto veľmi zaujímavé, že veľké množstvo druhov bezstavovcov našlo spôsob, ako žiť s agresívnymi mravcami v mieri.

Zyras limbatus
Zyras limbatus, myrmekofilný druh drobčíka s typickým postojom so zdvihnutý bruškom. Tento a ďalšie druhy z rodu možno zastihnúť v blízkosti hniezd mravcov.

Dôvody pre myrmekofíliu sú rôzne, líšia sa v závislosti na druhu myrmekofilného živočícha. Niektoré druhy vyhľadávajú mraveniská kvôli úkrytu, niektoré tam zháňajú potravu, iné vyžadujú od mravcov ochranu. Vždy však platí, že žiadna z výhod nie je zadarmo. Živočích využívajúci mravce ich musí buď oklamať, alebo podplatiť.

A nie je to jednoduchá záležitosť, vyžaduje si to niekoľko prispôsobení, aké môžeme nájsť napr. u nášho drobčíka Lomechusoides strumosus.

Lomechusoides strumosus
Lomechusoides strumosus a Formica sanguinea. Na prvý pohľad nezlúčiteľná dvojica. Všimnite si oranžovo sfarbené plôšky na brušku drobčíka, ako aj pomerne verné napodobenie farby mravca.

Je to typický myrmekofil, s nádhernou stavbou tela a fascinujúcim spôsobom života. Vyskytuje sa u otrokárskych mravcov Formica sanguinea, ktoré môžeme pomerne často zastihnúť na výslnných stráňach od nížin až po hory. Lomechusoides si aj napriek úzkemu spolužitiu s mravcami zachoval dobrú schopnosť letu, ktorý využíva pri hľadaní hostiteľských kolónií. Zosadne v blízkosti hniezda a čaká na osamotenú robotnicu mravca. Tá, ak drobčíka zaregistruje, považuje ho najskôr za korisť. Aby sa vyhol skonzumovaniu, musí nasadiť chemické zbrane. Otočí sa k mravcovi koncom bruška a zo špeciálnej žľazy vylúči sekrét, ktorý utlmí mravcovú počiatočnú agresivitu. Následne vylučuje na obrvených políčkach na brušku tzv. adopčný sekrét, pestrý koktejl zložený z cukrov, vitamínov a látok s narkotizačným účinkom. Mravec tento výlučok veľmi ochotne konzumuje. Následne uchopí drobčíka do hryzadiel a odnáša ho do svojho hniezda. Tu drobčík onedlho napáchne typickou vôňou mraveniska a stáva sa tak súčasťou kolónie. Mravce sa o drobčíka naďalej vzorne starajú, prikrmujú ho a čistia, dokonca akceptujú to, že drobčík požiera ich vajíčka a larvy, všetko v mene pôžitku z adopčného sekrétu.

Lomechusoides strumosus
Po prenesení do hniezda sa Lomechusoides stáva súčasťou kolónie. Foto: B. Hölldobler

Myrmekofília má niekoľko stupňov. Zväčša sú rozoznávané tri kategórie, avšak tie sa vyskytujú v prírode v množstve medzistupňov a plynulých prechodov. Synekenty sú živočíchy, ktoré sa v mravenisku živia odpadom. Synechtry sú predátormi mravcov. Buď požierajú ich larvy a vajíčka, alebo poľujú v blízkosti mraveniska na dospelé robotnice. Typickým zastupiteľom tejto skupiny je v úvode spomínaný rod Zyras. Najužší spôsob spolužitia predstavujú tzv. symfily, ktoré sú úplne odkázané na spolužitie s mravcami, bez nich nedokážu prežiť.

Práve symfily predstavujú vrchol evolučného prispôsobenia. Keďže trávia celý svoj život v mravenisku často stratili schopnosť lietania alebo zrak, nakoľko tie sú pre ne zbytočné.

Claviger longicornis
Slepý symfil Claviger longicornis. Sekrét vyhľadávaný mravcami rodu Lasius vypúšťa v zadnej časti skrátených kroviek na husté štetinky.

Naopak vyvinuli sa u nich zložité adaptácie, vďaka ktorým dokážu chemicky a mechanicky komunikovať zo svojimi hostiteľmi, ktorí zaobstáravajú všetky ich životné potreby. Patrí medzi ne najmä činnosť špecializovaných žliaz, ktorých funkciu som popísal vyššie. Tieto sa nachádzajú na brušku, krovkách, končatinách či tykadlách jednotlivých druhov, pričom dotknuté časti tela sú často morfolgicky zväčšené alebo opatrené dutými brvami. Z nich mravce prijímajú výlučky. K adaptáciám patrí aj osvojenie si „tykadlovej“ reči mravcov, vďaka ktorej dokážu jednotlivé druhy donútiť mravce k vyvrhnutiu potravy.

Majstrami morfologických adaptácií sú chrobáky z podčeľade Paussinae, patriace medzi bystruškovité chrobáky. S klasickými bystruškami však majú veľmi málo spoločných znakov. Krovky, nohy a najmä tykadlá týchto chrobákov sú prispôsobené na produkciu sekrétov, často sú rozšírené, prehĺbené, zvrásnené alebo žliabkované. Typický predstaviteľ tejto podčeľade tak vypadá veľmi bizardne.

Eohomopterus
Eohomopterus aequatoriensis patrí k tým nenej bizardným zástupcom podčeľade Paussinae. Typické znaky sú aj tu prítomné: rozšírené holene a články na tykadlách slúžia na produkciu sekrétov.

Falcopaussus
Falcopausus granulatus so zvláštne zahrotenými tykadlami a ryhami na štíte a krovkách, ktoré zadržiavajú produkovaný sekrét.

Platyrhopalopsis
Platyrhopalopsis sp. s enormne rozšírenými tykadlovými článkami.

Paussus
Paussus sp. je okrem tykadlových a holeňových rozšírení vybavený aj dutými chĺpkami so sekrečnou činnosťou. S týmto rodom a podčeľaďou sa môžeme stretnúť aj v južnej Európe, zo Slovenska zatiaľ nie je známa.

Paussinae a ich sekréty musia byť pre mravce extrémne atraktívne. Vzhľadom na to, že ide o pomerne veľké chrobáky, starostlivosť o ne je energeticky náročná. Mravce ju však praktizujú veľmi ochotne, často na úkor povinností spojenými s chodom kolónie. Sú známe prípady, kedy veľké množstvo týchto chrobákov v mravenisku natoľko zamestnávalo robotnice, že tie ignorovali starostlivosť o potomstvo a kráľovnú a kolónia mravcov tak zanikla. Všetko v mene sekrétov, ktoré produkujú tieto symfyly. Vcelku prirodzene sa tak natíska paralela s negatívnym dopadom úžívania drog v ľudskej spoločnosti.

Myrmekofily sa vyskytujú aj v mnohých iných skupinách hmyzu a bezstavovcov. Pomerne známy je myrmekofilný vzťah húsenic niektorých motýľov.

Lycaena
Húsenice z čelaďe Lycaenidae a ich opatrovatelia mravce rodu Liometopum.

V našej faune je zastúpený aj myrmekofilný cvrček Myrmecophilus acervorum. Podobne ako iné druhy stratil schopnosť lietať, má výrazné zmenšené oči, nevydáva zvuky (typické cvrlikanie), a rozmnožuje sa partenogeneticky pomocou samíc.

Myrmecophilus
Cvrček Myrmecophilus acervorum osídľuje podzemné priestory mravenísk viacerých druhov mravcov.

Hlavne veľké hniezda mravcov predstavujú stabilný a rozsiahly biotop, s množstvom mikrohabitatov pre veľký počet druhov živočíchov. V podstate existuje len veľmi málo skupín bezstavovcov, v ktorých by chýbal druh s aspoň čiastočnou myrmekofíliou. Aj napriek svojmu širokému rozšíreniu sa však myrmekofília odohráva tak povediac mimo hlavného diania, pod zemou alebo v kopách ihličia. Uniká tak záujmu a pozornosti nielen laickej verejnosti.

Michal Wiezik


Zdroje fotografií:
http://www1.osu.cz/orthoptera/druhy/foto/Myr_ace5.jpg
http://www.myrmecos.net/ants/Lycaena22.JPG
http://entomology.lsu.edu/lsam/inquilines/Coleopterainquilines.htm
http://www.koleopterologie.de/
http://www.tolweb.org/Paussini/157

This entry was posted in Interview, Myrmekológia. Bookmark the permalink.

Comments are closed.