Rozhovory s chovateľmi vol.4: Martin Baran a jeho chrobáky

Rozhodli sme sa vytvoriť seriál rozhovorov s viac či menej známymi chovateľmi, aby sme vám tak priblížili ich život. Našou ďalšou obeťou je Martin Baran, ktorého životnou vášňou sa stal chov chrobákov. Chov prezentuje na webových stránkach tarzanm.blog.cz a taktiež v množstvách príspevkov na Facebook skupine BeetlesFarm-PP .

beetlesfarm


Martin vitaj!  Som rád, že si sa podujal k tomuto interview. Chovateľa chrobákov som tu potreboval ako soľ, nakoľko som sám zistil, že ich chov nie je až taká malina. Po určitej snahe je však chovateľ odmenený krásnym klenotom žiariacim farbami a impozantnými tvarmi… 

Hneď v úvode Ti dávam za pravdu a zároveň pozdravujem ,,všetkich teraristoch“!

Úvodom nám prezraď niečo o sebe. Odkiaľ pochádzaš, čomu sa okrem chovu vo voľnom čase venuješ a samozrejme to najpodstatnejšie –  ako si sa k samotným chrobákom  dostal? 

Pochádzam z mesta Poprad, ktorého okolitú panorámu skrášľujú naše majestátne Vysoké Tatry. Okrem chovne ma vo voľnom čase nenájdete hádam nikde inde, iba v lese. Príroda je môj domov. Chovateľstvu sa venujem už dlho. Ako prvé sme mali doma akvárium, mal som vtedy 13 rokov. Už ako malý chlapec som domov prinášal rôzne chrobáčiky a zakladal zbierky. Ako veľká časť chovateľov bezstavovcov, som aj ja začal s pakobylkami. K ich chovu som sa dostal v roku 1990, konkrétne išlo o pakobylky indické (Carausius morosus). Bolo to obdobie plné netrpezlivých čakaní na listové odpovede, keďže internet v tej dobe na Slovensku ešte nebol. Vodítkom pri zbere informácii bol časopis “Hobby fauna”, ktorý vychádzal každé dva týždne. V ňom som si našiel inzerát a krátko na to som obdržal prvé pakobylky – 10 malých jedincov za vtedajších 6 slovenských korún. A potom sa to rozbehlo – pribudli Eurycantha calcarata a iné. Obyčajné kartónové krabice oblepené záclonou sa postupne menili na profesionálne insektária. K africkým zlatohlávkom som sa dostal v roku 1999, tiež inzerciou. Moje prvé larvy Pachnoda marginata peregrina a Eudicella smithi bertherandi som si kúpil od pána ing. Milana Polaczyka z Bratislavy. Trocha som sa poučil o chove a o dva roky som obnovil krv novými jedincami od pána Standu Krejčíka. Samozrejme, dokumentáciu chovu si vediem od úplného začiatku a poctivo odkladám.

nieco

Obrázok 1: Odontolabis mouhotii elegans (© Martin Baran)

Chováš okrem chrobákov aj nejaké iné živočíchy? Aké bolo tvoje prvé terárijné zvieratko? Aký rok sa vtedy písal? 

V chove exotického hmyzu aktívne pokračujem dodnes. Je to krásny koníček, len treba mať tú najzákladnejšiu ľudskú vlastnosť – trpezlivosť. Keďže sa na vývoj u chrobákov pomerne dlho čaká, spestril som si chov aj inými živočíchmi. Chovám motýle, žabky, mnohonôžky, šváby, modlivky, africké slimáky rodu Achatina, škorpióny a iné. Veľkú časť mojich chovancov si môžete pozrieť na mojej webovej stránke. Ako som už v úvode spomenul, s chovom exotického hmyzu som začal už takmer pred 30 rokmi.

Pri pohľade na tvoje webové stránky mi príde na um, že chov tropických chrobákov je isto vášeň, do ktorej keď raz chovateľ vstúpi, bude ho sprevádzať po zvyšok života. Tá pestrosť a rôznorodosť je až neuveriteľná. Máš predstavu koľko druhov si už za život choval resp. odchoval? Prezradíš nám, ktoré druhy/rody/skupiny sú tvoje najobľúbenejšie a prečo?

Už sa asi ani nedá zrátať koľko druhov som odchoval. Popri kope úspešných odchovov však patrí aj množstvo neúspešných. K tým sa však postupne vraciam a pokúšam sa o odchov znova a znova, pretože ako sa vraví – len chybami sa človek učí. Nedokážem presne povedať, ktorý druh patrí medzi moje najobľúbenejšie. Páčia sa mi aj mohutné druhy chrobákov – napr. Goliáše (Goliathus sp.), ale taktiež malé a farebné – napr. Smaragdestes africana oertzeni. Krásne sfarbené sú aj niektoré druhy rodu Pachnoda, Eudicella; úžasné metalízové farby majú napr. zástupcovia rodu Dicronorhina. V poslednom období sa sústreďujem skôr na roháče. Medzi nimi nájdeme napríklad fascinujúco sfarbené Phalacrognathus muelleri. Kamarát im vraví “cédečkový chrobák”. Taktiež existuje mnoho rôznych farebných variácii u druhu zlatoňa Mecynorrhina ugadensis alebo u roháča druhu Lamprima adolphinae.

Coelorrhina aurata

Obrázok 2: Coelorrhina aurata (© Martin Baran)

Eudicella gralli hubini

Obrázok 3: Eudicella gralli hubini (© Martin Baran)

Tvoje webové stránky som si so záujmom čítal snáď ešte ako chalan na strednej škole. Čo ťa motivovalo k ich vzniku?  Odporučil by si tvorbu vlastnej webovej stránky alebo blogu iným chovateľom? Plánuješ v najbližších rokoch ďalej rozvíjať svoj web?

V čase keď som začínal s chovom exotických chrobákov, bolo na Slovensku pomerne málo chovateľov. Ak si dobre spomínam, v tom čase som vedel možno o troch. Usúdil som teda, že s nástupom internetu vytvorím aj ja sám internetovú stránku, aby sa ich chov u nás lepšie rozbehol. Rozhodol som sa, že ho budem viesť iným štýlom ako sú ostatné, možno profesionálnejšie písané, webové stránky. Snažil som sa obsah pojať viac laicky, aby ho pochopil aj začínajúci chovateľ a hlavne som pridal viacero mojich vlastných poznatkov, z ktorých sa iný chovateľ môže poučiť. Samozrejme, budem pokračovať v rozširovaní obsahu. Momentálne sa však dosť venujem stránke Beetlesfarm-PP na Facebooku a z nedostatku času nestíham viac.

Pravdou je, že sociálne siete otvorili kopu možností najmä v prípade medzinárodného styku s inými chovateľmi. Ako je na tom slovenská komunita chovateľov chrobákov? Máš predstavu, koľko ľudí sa ich chovu u nás venuje? Aké rozdiely vidíš v porovnaní s obdobím, kedy si s chovom začal ty? Ak by si mal tú moc, čo by si si v súčasnom trende tohto hobby vedel predstaviť inak? 

Slovenská komunita chovateľov chrobákov sa od mojich začiatkov celkom pekne rozbehla. K tomuto hobby sa pridalo dosť mladých chovateľov, no je aj veľa takých, ktorých odradilo dlhé čakanie pri vývine jedincov. Aktívnejších chovateľov je približne 20, možno aj viac. Ak by som mal tú moc (ktorú bohužiaľ nemám), ako prvé by som sa pustil do zmien v zákonoch o ochrane prírody. Myslím si, že legislatíva je veľmi prísna pre  začínajúcich entomológov. Môže sa vám totiž veľmi ľahko stať, že už za odchyt niekoľkých jedincov pôjdete pomaly do väzenia! Ale fakt, že na tom istom území z druhej strany kopca spravia holorub a odnesú drevo s tisíckami lariev a vajíčok toho istého druhu, to nik nevidí.

Dorcus rectus

Obrázok 4: Dorcus rectus (© Martin Baran)

Zriedkavo zahliadnem aj na našich predajných výstavách chovateľov, ktorí ponúkajú zlatohlávky alebo roháče. A vôbec, ty sám sa pomerne pravidelne zúčastňuješ na akcií AkvaTera Košice. Aký je záujem o chrobáky zo strany návštevníkov? Získal si už pre toto hobby nejakých nováčikov aj ty sám? Zvykneš predvádzať na burzách aj menej bežné druhy alebo sa v ich prípade spoliehaš skôr na inzerciu? 

Na burzy chodievam aj predávať, ale necítim ešte takú chovateľskú základňu, aby som na burzu bral aj vzácnejšie druhy. Samozrejme, každý chrobáky na predajnom stole obdivuje. Predsa len, také veľké alebo farebné chrobáky nevidia každý deň! Poniektorí ľudia sa ich však stále boja, hoc taký chrobák nehryzie ani neštípe. V dnešnej dobe je tento chov skôr o inzercií a komunikácii s chovateľmi, doslova z celého sveta. Na chov chrobákov sa s mojou pomocou dalo už mnoho začínajúcich ,,chovateľoch“, no presné číslo nepoznám.

V čom vidíš výhody chovu zlatoňov, nosorožtekov a im podobných oproti iným skupinám živočíchov? Je chrobačkárstvo finančne alebo časovo náročné? 

Niekoho fascinujú hady, niekoho gekony a mňa asi všetko – teda najmä chrobáky. Je to záľuba, ktorá nie je finančne náročná. Výhody/nevýhody sa nedajú priamo uviesť. Ale ak vás to poriadne chytí, môže sa stať drahšou – väčšinou pokiaľ sa budete snažiť získať vzácnejšie druhy z takmer celého sveta. Pokiaľ má človek v okolí domova poriadny bukový/dubový les, nie je z časového hľadiska čo riešiť. U nás pod Tatrami je to už bohužiaľ horšie, keďže sú tu takmer samé ihličnaté lesy. Pre krmivo – hrabanku, lístie, práchnivé drevo pre larvy, mi treba ísť aj cez 80 kilometrov.

nieco2

Obrázok 5: Amaurodes passerinii linnei (© Martin Baran)

Povedzme, že som začiatočník, zaujali ma fotografie tvojich chovancov a začínam tiež uvažovať o chove. Aké druhy by si mi odporučil na začiatok a aké zariadenie budem potrebovať? Koľko v priemere trvá, kým sa mi z malých lariev (v štádiu L1)  bežného druhu zlatoňa/nosorožteka vyliahne prvé imágo?

Začínajúcim chovateľom zlatohlávok by som odporučil začať s menej náročnými druhmi, ako sú zástupcovia rodov Eudicella, Pachnoda, Dicronorhina. Pre párik alebo chovnú skupinu napr. 1 samec a 2 až 4 samice stačí terárium o rozmeroch 40x25x40 cm (d/š/v). Základom je dostatočne vysoký substrát. Ja používam lignocel o vrstve aspoň 20cm, ktorý musí byť mierne vlhký. Nikdy nesmie vyschnúť! Terária, pokiaľ sú umiestnené na svetlom mieste nie je potrebné ani osvetlovať lampou. Treba si dávať pozor, aby sme terárium neumiestnili k oknu na priame slnko. Vývin jedincov od vajíčka po dospelé imágo sa rôzni podľa druhu od 3 mesiacov až po 3 roky.

Najrýchlejšia a najefektívnejšia odpoveď na každú otázku v dnešnej dobe je: „Nájdite si na internete“. Je to však dvojsečná zbraň, keďže aj na internete píšu rôzne vzdelaní ľudia s rôznymi názormi a skúsenosťami. Môže sa tak ľahko stať, že ľudia postupujú v chove podľa návodov, ktoré nemusia byť správne. Vedel by si v prípade chrobákov odkázať na niekoľko webových stránok, ktoré pokladáš za vhodné k naštudovaniu pre začiatočníka? Samozrejme, nesmieme zabúdať aj na literatúru (aj v českom jazyku). 

Na internete nájdeme množstvo stránok s návodmi na chov, no ako si už spomenul, nie všetky sa  zhodujú. V základoch má však asi každý chovateľ pravdu. Ale čo robiť v prípade, ak vás to chytí a zadovážite si zaujímavejšie druhy? Informácii býva poväčšine v tomto prípade málo, ak vôbec nejaké. Chovatelia na svojich stránkach nezvyknú uvádzať neúspechy a ich príčiny! Taktiež, žiadny chovateľ nenapíše svoje “tajné recepty”. Začiatočníkom odporúčam malú knižku od kamaráta Petra Čuríka – Živé drahokamy v teráriích. Ale samozrejme, to najlepšie čo môže začínajúci chovateľ spraviť, je komunikovať so skúsenejšími chovateľmi.

nieco3

Obrázok 6: Mecynorrhina ugadensis larva v štádiu L3 (© Martin Baran)

Skúsil by si nám porozprávať nejaký z tvojich najväčších alebo najzaujímavejších zážitkov spojený s teraristikou?

Možno sa to bude zdať niektorým chovateľom chrobákov ako banalita, no asi najzaujímavejší zážitok bol pre mňa chov pomerne bežného druhu svižníka Cicindela chinensis japonica, ktoré som si zakúpil opäť u pána Petra Čuríka. Chov ich dravých lariev v piesku je úžasný na pozorovanie a neskôr vás čaká až nenormálna farebná krása v podobe imága!

Cicindela chinensis japonica

Obrázok 7: Elegantné svižníky Cicindela chinensis japonica (© Martin Baran)

Čo na tvoje hobby hovoria tvoji blízki? Bude z tvojej vnučky budúca teraristka? 

Môj koníček je v rodine pekne uznávaný. Manželka si ho dokonca pochvaľuje a chov sa jej páči. Stále by rada pozorovala, ako tomu ona sama hovorí “svoje nechtíky” – Smaragdestes africana oertzeni. Moju vnučku to bavilo keď bola ešte veľmi malá, ,,keť mala menej ročkoch“. Na prechádzke v lese sa nebála zbierať hmyz a všelijaké chrobáky. Keď je teraz u nás na návšteve, stále má záujem o preberanie substrátu a hľadanie lariev a vajíčok.

Phalacrognathus muelleri

Obrázok 8: Phalacrognathus muelleri (© Martin Baran)

Aké pozitíva ti do života prinieslo chovateľstvo? Ja sa po pohľade na obsah mojej peňaženky zvyknem často usmievať na terária, no cez slzy (smiech) …  

Chovateľstvo mi v prvom rade prináša stálu radosť, neustále objavovanie niečoho nového a túžba odchovať v zajatí niečo, čo ešte nik odchovať nedokázal. K tomu samozrejme patrí nádherný pohľad na rozsvietené terária. Je to pre mňa veľmi upokojujúce, pohoda nadovšetko. Pri veľkosti môjho chovu si sem-tam niečo aj zarobím, ale ako to už býva, vracia sa to naspäť do nákladov a hlavne nových druhov!

Martin, týmto by sme sa ti radi poďakovali za tvoj čas a ochotu. Prajeme ti ešte veľa rokov v tomto krásnom odvetví teraristiky, čo najťažšie larvy, najdlhšie rohy a najväčšie chrobáky!

Ďakujem aj ja Vám a nech sa darí!

Ďakujeme! 

Touto formou dávame do pozornosti Martinovú stránku http://tarzanm.blog.cz a video Filipa Reptu, ktorý v krátkosti opisuje chov chrobákov druhu Mecynorrhina polyphemus confluens 🙂

This entry was posted in Myrmekológia. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *