Osobné postrehy pri chove gekonov Hemidactylus imbricatus (ex. Teratolepis fasciata) [Adrián Purkart]

Môj chov sa dlhodobo orientoval prevažne na mravce, no s nekonečnou túžbou objavovať nové, bolo len otázkou času, kedy si zaobstarám živočícha z úplne inej skupiny. Počas čiastočnej rekonštrukcie bytu sa mi na pracovnom stole zjavilo miesto, kde by sa zmestilo terárium o rozmeroch 40x25x25cm. Netrvalo dlho a už bolo kúpené, no v záujme neštandardných postupov som až potom začal uvažovať, čo do neho ubytujem. Akoby náhodou bolo, že jeden z kamarátov si zaobstaral do chovu nové, malé a zároveň  rozkošné gekony – Teratolepis fasciata, dnes už známe pod novším názvom Hemidactylus imbricatus. To boli najčastejšie prívlastky, ktoré sa mi preháňali hlavou, keď som mu ich preberal od chovateľky v Bratislave a chvíľu sa o ne staral. Nanešťastie to neboli jediné mláďatá, ktoré sa pani chovateľke v tú sezónu vyliahli a tak som bol bez rozmyslu prvý v poradovníku na ďalšiu skupinku.
A príbeh sa mohol začať…

Hemidactylus imbricatus Teratolepis fasciata

Tobôž absolútny amatér som bol v tú ranu nútený strúhať formu o tom, ako veľmi viem o gekonoch. Ževraj už boli odrastené, no stále ledva presahovali 2 centimetre. Na úvod som si zaobstaral 7 mláďatiek v nádeji, že sa mi podarí vychovať skupinu s dobrým pomerom pohlaví. Zo začiatku som ich choval jednoducho na servítkach v teráriu, kde som mal položené podmisky z kvetináčov naopak s dierou z boku, slúžiace ako úkryty resp. vchody do nich. Ukázalo sa, že tieto gekony v malom veku pomerne rady šplhajú, čo mi spôsobilo chvíľkovú paniku. Jedného rána som totiž našiel mláďa schované medzi dvoma posuvnými sklami terária. Našťastie žiaden neunikol, no bolo mi jasné, že musím vymyslieť lepšie ubytovanie. Ako podklad som využil štrk, ktorý zbieram v lese v Malých Karpatoch ako naplaveninu na lesnej ceste, ktorá vzniká počas silnejších zrážok. Ako som sa neskôr dozvedel, ide o vyluhovaný B-horizont kambizeme modálnej s frakciou 1-5mm – prevažne 2 až 4mm.  Síce táto veta je zrozumiteľná najskôr iba mne samému, chovateľom stačí vedieť, že akvarijný štrk o frakcií 2-4mm zbavený prachu s neostrými hranami, ktorý sa mi ukázal ako dobrou voľbou.

Hemidactylus imbricatus

Akokoľvek sa jedná o druh s prevažne večernou a nočnou aktivitou, umelé osvetlenie do terária sa javí ako pomerne zbytočné. Odporúčam však terárium umiestniť na miesto, kde preniká aspoň rozptýlené denné svetlo pre zachovanie denného režimu. Zároveň si treba dávať pozor, aby na terárium nesvietilo priame slnko, čo hlavne v lete by mohlo mať fatálne následky. Vrstvu štrku som zvolil 2 až 3cm. Substrát udržiavame suchý a do terária umiestnime misku s vodou. Veľmi zriedkavo môžme v teráriu aj porosiť, no nie je to nutné. Domnievam sa však, že v prírode je voda z rannej rosy hlavným zdrojom vody pre tento druh. V teráriu však panujú iné podmienky ako v prírode a zbytočné „dusno“ zvykne pôsobiť v teráriu viac kontraproduktívne. Voda v miske však nemôže nikdy vyschnúť. Do môjho terária som vytvoril jednoduchú zadnú stenu s pieskovým povrchom a umiestnil doň kusy viničných samorostov. Vložil som aj zopár umelých rastlín pomedzi drevá a steny terária, aby som tak vytvoril jednoduché úkryty. Zdá sa, že gekonom to tak vyhovuje. Teplotu som udržiaval rovnakú ako bola v miestnosti. Počas roka sa pohybovala v rozsahu 24 až 30°C. Počas teplého leta na 2 týždne presiahla 32°C. Počas chladnejších období som mal pod 1/3 terária vloženú 5 až 9W výhrevnú fóliu, ktorou som udržiaval teplotu na približne 26 až 28°C.

Hemidactylus imbricatus

Veľkosť potravy môže spôsobiť problém hlavne u mláďat. Ako prvé som kŕmil smykanou stravou, ktorú som si poľahky nachytal neďaleko domu. Vzhľadom na moju lenivosť som však po krátkom čase siahol po kupovanom krmive. Išlo hlavne o kombináciu švábov Shelfordella tartara (Blatta lateralis), malých cvrčkov a smýkanej potravy z lúky. Kŕmil som približne 2-3x do týždňa, pričom každé druhé kŕmenie som potravu obalil do  zmesi vitamínov. Zmes pozostávala zo začiatku z kombinácie Roboran D a Plastin. Po približne 8 mesiacoch života dosahovali jedince dospelú veľkosť, čo u tohto druhu činí približne 9-10cm. Samičky sú väčšie než samce. Samcov pomerne dobre rozoznáme po 4 mesiaci života, kedy už majú dobre zreteľné hemipenálne kapsy v oblasti koreňa chvosta. Z mojej skupinky napokon vzišli 4 samice a 3 samci. U tohto druhu je dobré, že samce aj samice sa znášajú spoločne v rôznych pomeroch pohlaví v skupine, avšak samíc by malo byť vždy viac. Samce sa navzájom agresívne nenapádajú, no často u nich pozorujeme rôzne teritoriálne  súboje. Na video sa mi podarilo zaznamenať jeden zo súbojov dvoch chvostíkov.

Niekedy začiatkom jari, kedy už boli moji krásavci dospelí, začalo obdobie párenia. Nebudem klamať, no v tejto súvislosti som sa dopustil viacerých chýb. Nepovšimol som si, že moje samice už čakajú znášku – myslel som si, že sú zatiaľ len dobre nakŕmené a tak som im nevenoval väčšiu pozornosť. Ukázalo sa však, že počas znáškového obdobia treba zvýšiť objem niektorého z minerálov v strave, aby sa ich vápenitá škrupina dobre vyvinula. Prvé vajíčka po nakladení totiž vyzerali takto a ako je vidno na fotografií, nie sú dobre vytvrdnuté po celom povrchu.

IMG_2423

Vzápätí sa u dvoch zo samíc začali prejavovať klasické symptómy, známe pre tzv. „odvápnenie“ a síce z nedostatku určitých vitamínov alebo minerálov dochádzalo k svalovým kŕčom. Prišiel som teda aj takouto skúsenosťou na to, že prísun živín počas tvorby vajíčok u tohto druhu treba zvýšiť ešte viac ako len prostým posýpaním krmiva. Siahol som teda po múčnych červoch, ktoré samo o sebe sa môžu zdať ako tí najnevhodnejší kandidáti na riešenie tohto problému. Do terária som vložil malú krabičku, do ktorej som nasypal zmes Roboran D a strúhanky  a samotné červy. Múčne červy nakŕmené takouto potravou mali gekony pernamentne k dispozícii a podarilo sa mi tak vyriešiť tento problém začiatočníka. Bohužiaľ, odniesla si to jedna zo samíc, ktorá mi v kŕčoch zahynula priamo v rukách pravdepodobne na zlyhanie srdca. Počas pitvy som v jej tele našiel 3 páry vyvíjajúcich sa vajíčok.

IMG_2707

Po poučení z vlastných chýb pokračoval chov bez problémov a kŕče sa u samíc už nezopakovali. Vznikla mi tak skupina s 3 pármi. Jedného samca som poskytol kamarátovi, ktorý mal podozrenie, že jeho samec je neplodný a chcel sa tak pokúsiť o zvýšenie svojich šancí na odchov. Skupina 2 samcov a 3 samíc sa i tak pre mňa ukázala ako úplne vhodná. Do 1/4 terária som nasypal trochu jemnejšieho piesku, lebo sa mi zdalo, že pri zahrabávaní vajíčok hrubšou zrnitosťou môže dojsť k poškodeniu povrchu vajíčka. Nezdá sa však, že by samice zahrabávali vajíčka na miesta s jemnejšou frakciou úmyselne, skôr preferovali miesta s najchladnejšiou teplotou – t.j. mimo miesta s výhrevnou fóliou. Vajíčka som pravidelne z terária odoberal do inkubátora. Nie je pravdepodobne problém doinkubovať vajíčka aj priamo v teráriu, no samice zvykli používať rovnaké miesta na kladenie a tak sa občas stalo, že vyhrabali vajíčka cudzie a do kladiska nakládli svoje. Samice vajíčka kládli približne v 7-14 denných intervaloch. Celkovo každá z nich absolvovala približne 20 znášok. Vajíčka je vhodné vyprosťovať zo substrátu za pomoci štetca a vyberať lyžičkou.

IMG_2703

Vajíčka boli inkubované na suchom jemnom piesku vo vyššej vlhkosti vzduchu. Nie sú citlivé na otáčanie a taktiež zmena teploty počas inkubácie nemala letálne následky (teplotný skok z 30 na 24°C na prelome leta).  Do týždňa oplodnené vajíčka dostanú ružový nádych, na základe ktorého vieme posúdiť, že vajíčko bolo oplodnené. Neskôr vajíčka stmavnú. Mláďatá sa začali liahnuť po vyše 55 dňoch.

IMG_3161

IMG_4028Hemidactylus imbricatus Teratolepis fasciata

IMG_3398

Zo zaujímavosti som skúšal vážiť aj hmotnosť mláďat, ktorá sa po vyhliadnutí pohybovala na úrovni 0.27 – 0.36 gramu. Mláďatá sú aktívne a začínajú žrať do 2-6 dní potravu primeranej veľkosti. Vhodným meradlom je voliť potravu  do veľkosti ich šírky hlavy, hoc zo začiatku si nemusia trúfnuť na také sústo a vyhľadávajú menšiu potravu. Na videu je ukážka kŕmenia s tropickými stínkami Trichorhina tomentosa. Mláďatá rýchlo rastú a do dvoch mesiacov presahujú váhu 1 gram.

Zámerom tohoto článku nebolo spísať akýsi prostý návod na chov gekonov, no možno doplniť informácie iných článkov s vlastnou skúsenosťou očami laika, pre ktorého bol tento druh prvým. Z môjho pohľadu musím povedať, že som tomu faktu rád a hodnotím Hemidactylus imbricatus ako druh gekona veľmi vďačný a vhodný pre ľudí – začiatočníkov. Pri dodržaní základných podmienok a vyvarovaniu sa chýb, ktoré som spomenul, si prakticky neviem predstaviť iné problémy, ktoré by chovateľ mohol pri chove dosiahnuť. Ak už teda uvažujete o chove gekonov alebo len trpíte nedostatkom miesta na väčšie terárium, či si chcete umiestniť malé terárium na pracovný stôl v práci, tak ako tomu bolo v mojom prípade, myslím, že ste našli správnu voľbu. Ak by som mal tohto chovanca okoreniť reklamným sloganom, znel by asi „Teratolepis do každej rodiny!“ … a síce, živočích tak milý, drobný a nenáročný, zároveň dobrý na pozorovanie a absolútne finančne nenákladný.

Adrián Purkart

 

This entry was posted in Myrmekológia. Bookmark the permalink.

One Response to Osobné postrehy pri chove gekonov Hemidactylus imbricatus (ex. Teratolepis fasciata) [Adrián Purkart]

  1. Martin says:

    Super článok,držim palce…snáď budu aj u mňa 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *