Rozhovory s chovateľmi vol.2: Peter Pecina a jeho šváby

Rozhodli sme sa vytvoriť seriál rozhovorov s viac či menej známymi chovateľmi, aby sme vám tak priblížili ich život. Našou ďalšou obeťou je Peter Pecina, ktorého životnou vášňou sa stal chov rôznych druhov švábov. Chovancov prezentuje  na Facebook stránke PLP Cockroaches – šváby .

plp


Peter vitaj! Dúfam, že z teba nezačnú vypadávať šváby, nie že by som ich tu nemal voľne žijúcich málo… 

Ahoj, toho sa obávať nemusíš, aj keď nejakým zaujímavým druhom by si určite nepohrdol.

Úvodom nám prezraď niečo o sebe. Odkiaľ pochádzaš, čomu sa okrem chovu vo voľnom čase venuješ a samozrejme to najpodstatnejšie –  ako si sa k samotným švábom dostal? 

Pochádzam zo Záhoria – z mesta Gbely a ako je zrejmé vo voľnom čase sa venujem hlavne chovateľstvu. Okrem toho veľmi rád chodím do prírody, keďže sa v okolí Gbelov nachádza pomerne veľký les, tak za pekného počasia si tam zájdem skoro každý deň. Tieto návštevy lesa spájam s mojou ďalšou záľubou a to sú huby. Samozrejme, popri túlaní sa po lese a hľadaní húb myslím aj na moje zvieratá a vždy im prinesiem nejakú kôru, lístie alebo iný materiál do terárií. Tiež rád čítam odbornú literatúru, získavam nové informácie a medzi moje „koníčky“ by som tiež zaradil štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Možno to pre niektorých ľudí znie hlúpo, ale štúdium ma naozaj veľmi baví. K švábom som sa dostal prostredníctvom agamy (konkrétne  Pogona vitticeps). Brat si kúpil párik agám a bolo treba chovať pre ne potravu. Tak som sa dostal k švábom argentínskym (Blaptica dubia). Časom sme im chceli rozšíriť jedálny lístok, a tak som zohnal švábov šedých (Nauphoeta cinerea) a ďalšie druhy chované ako živé krmivo pre terárijné zvieratá. Vtedy ma šváby začali úplne fascinovať a pribúdanie nových druhov sa už nedalo nijako zastaviť.

Blaberus giganteus

Obrázok 1: Blaberus giganteus (© Peter Pecina)

Chováš okrem švábov aj nejaké iné živočíchy? Aké bolo tvoje prvé terárijné zvieratko? 

Áno chovám a za celú dobu, čo sa chovateľstvu venujem, toho už bolo veľa. Začiatky môjho chovateľstva sa netýkajú teraristiky, ale mojej chovateľskej slabosti pre exotické vtáctvo. Začínal som ešte v predškolskom veku, keď mi starý otec priniesol korelu. Keď rodičia videli, ako ma chovateľstvo baví a ako vzorne sa o korelu starám, začali ma v tom podporovať. Časom teda nasledovali ďalšie druhy exotických vtákov ako napr. andulky, zebričky, kanáriky, neofémy, rozely atď. V tomto období som začal prejavovať záujem o teraristiku, avšak rodičia boli výrazne proti a stále ma odhovárali s tým, že som ešte mladý na to, aby som choval veľké hady a pavúky. Niekoľko rokov som sa teda venoval len exotickému vtáctvu. V roku 2009 som však na jednej burze zameranej na vtáctvo uvidel predajcu rôznych terárijných zvierat, a tak som sa rozhodol, že to na rodičov skúsim znova. Rodičia súhlasili, kúpil som terárium a moje úplne prvé terárijné zvieratko veľhada kráľovského (Boa constrictor). Keď raz začneš, nevieš kedy prestať. Presne toto bol môj prípad a zvieratá len pribúdali. Momentálne teda chovám papagáje a rôzne terárijné zvieratá napr. žaby, pavúky a ďalšie článkonožce, hlavne rôzny hmyz so zameraním na šváby.

Tvoj chov je teda úzko špecializovaný na šváby. Ak to nie je tajomstvo, koľko druhov švábov u teba v chove momentálne nájdeme, ktoré druhy sú tvoje najobľúbenejšie a prečo? 

Momentálne mám v chove 70 druhov švábov a určite neplánujem prestať v rozširovaní chovu a zháňaní raritnejších druhov. Každý druh je niečím zaujímavý, no keby som si mal vybrať druhy, ktoré ma najviac zaujali tak to budú určite druhy Oxyhaloa deusta, Opisthoplatia orientalis Therea regularis. Možno by niekto namietal, prečo tie prvé dva uvedené druhy a nie napríklad druh Macropanesthia rhinoceros. Tento druh mi jednoducho pripomína madagaskarské druhy švábov hlavne vo veľkosti, no mne sa páčia menšie druhy. Oxyhaloa deustaOpisthoplatia orientalis síce nie sú nijako pestro sfarbené a sú to menšie druhy, no napriek tomu sa mi veľmi páčia. Hlavne keď naddvihnem kôru a vidím, ako pod ňou behajú stovky jedincov švábov. Rod Therea je jedinečný čo sa kresby týka, a preto sa mi páči druh Therea regularis s charakteristickými oranžovými škvrnami na tegminoch.

Lucihormetica subcincta

Obrázok 2: Lucihormetica subcincta (© Peter Pecina)

Študuješ na Prírodovedeckej fakulte UK v odbore systematická biológia. Venuješ sa švábom aj odborne alebo sa zameriavaš na iné problémy biológie? Čo je tvojou témou? 

Vlastne už som pokročil o „level“ vyššie. Teraz už študujem na magisterskom stupni odbor zoológia. Švábom sa venujem aj odborne, najskôr to bol zoznam juhoamerických druhov švábov, no chcel by sem ho rozšíriť a vypracovať zoznam celej neotropickej oblasti pokiaľ možno aj s presnými lokalitami. Momentálne sa však venujem ontogenéze určitých druhov švábov.

Vynikajúce! Som rád že medzi teraristami nachádzame aj budúcich zoológov. Nepokúšal si sa medzi svojimi spolužiakmi šíriť osvetu tohto hobby? Priznám sa, že mne osobne sa to príliš nedarí. 

Pokúšal som sa už na strednej škole, no zdá sa mi, že väčšina mladých ľudí nielenže nemá vzťah k chovu zvierat, ale dokonca nemajú žiaden vzťah k prírode. Výhovorky typu: „ja na to nemám čas“, sú veľmi časté. Povedzme si, koľko času zaberie postarať sa o nejaké zvieratká v jednom teráriu – poprípade viac teráriách? Zaberie to pár minút denne a navyše pri vhodnej dekorácii a umiestnení môžeme z terária spraviť krásnu súčasť domácnosti.  Tiež sa pomerne často stretávam, že rodičia zakazujú deťom všetky zvieratá a nedovolia im ani len škrečka. Namiesto toho im kúpia notebook, na ktorom potom deti len hrajú rôzne hry. Tiež sa stretávam s názormi, že chovateľstvo je len obmedzovanie zvierat, ktoré majú v prírode neobmedzené množstvo pohybu atď. No nikoho z tých ľudí nenapadá vypočuť si aj názory dlhoročného chovateľa. Preto sa už nejako v súčasnosti nepokúšam o šírenie osvety tohto hobby. Myslím si, že človek čo má kladný vzťah k prírode, má rád zvieratá a túži niečo chovať, si nájde cestu k chovateľstvu sám aj cez nedostatok času alebo rôznym zákazom zo strany rodičov.

Therea regularis

Obrázok 3: Therea regularis (© Peter Pecina)

V dnešnej dobe je možné zohnať už pomerne slušnú paletu živočíchov. Ako je to u švábov? Pri takom počte druhov ktoré chováš, by som si aj pomyslel, že už máš všetky. Koľko druhov švábov sa asi momentálne chová v Európe? 

Bol by som veľmi rád, keby som mal všetky, no bolo by to na priestor asi nemožné ich mať toľko, teda lepšie povedané všetky známe druhy švábov. V Európe to môže byť odhadom niečo cez 100 druhov, počítam maximálne do 150 druhov, čo je v hrubom odhade približne menej ako 4 % z celkového množstva známych druhov švábov z celého sveta. Veľmi pozitívnym faktom je, že mám ešte dostatok miesta a môžem chov rozširovať.

Na poslednej AkvaTera Trnava som si všimol, že viacero predajcov šváby ponúka – vrátane teba.  Myslíš si, že ľudí šváby na predajnom stole zaujímajú? Asi akej vekovej kategórii sa ti podarilo predať tvoje prebytky z chovu? Ako sa podľa tvojich doterajších skúseností mení záujem o chov švábov – narastá či klesá? 

Hneď prvá otázka je veľmi zaujímavá a pokúsim sa na ňu stručne odpovedať. Na takýchto akciách sa chovatelia stretávajú s rôznymi názormi. V tom lepšom prípade je to vyjadrenie, ako sa niekomu šváby nepáčia. Tento názor tolerujem, nie každý má rovnaký vkus, no stávajú sa aj horšie prípady, keď niekto príde a pozerá sa na stôl plný švábov so slovami, aké sú tie mravce (pavúky, chrobáky atď.) odporné. Nejako mi nevadí, že si ľudia myslia o šváboch, že sú odporné. Vadí mi však to, keď dospelí ľudia nevedia, čo je mravec (pavúk, chrobák) a čo šváb. Inak som prekvapený, že sa ľudia pomerne často o túto skupinu hmyzu zaujímali a niektorí neodolali a nejaké šváby si do svojho chovu zaobstarali. Neviem nejako presnejšie odhadnúť vekovú kategóriu ľudí, čo sa o šváby zaujímali, ale určite boli všetci produktívneho veku. Záujem o chov švábov určite narastá. Poznám niekoľko chovateľov, približne v mojom veku, ktorí tiež chovajú okolo 60 druhov. Taktiež ďalších, čo ešte len začínajú s chovom a chcú si vybudovať chov aspoň s polovičným množstvom druhov. Tento fakt ma veľmi teší a dúfam, že vďaka zvýšenému záujmu chovateľov sa dostanú do našich chovov ďalšie raritné druhy.

Macropanesthia rhinoceros

Obrázok 4: Macropanesthia rhinoceros (© Adrián Purkart)

Aké vidíš výhody resp. nevýhody v chove švábov v teráriu? Odporučil by si ich chov aj mladistvému lajkovi? Ktoré druhy sú podľa teba ideálne pre začiatočníka? 

Tu by som hlavne upozornil na tie nevýhody. Je jasné, že veľký druh nám z terária či chovného boxu neutečie. Samozrejme je treba myslieť na to, že nymfy sú malé a rôzna malá dierka, štrbina alebo sieťka im nerobí výrazný problém. Jednoducho sa cez takéto miesto dostanú von. Tiež netreba zabúdať, že niektoré druhy lozia po skle a po plaste. V neposlednom rade je značnou nevýhodou rýchlosť niektorých druhov, kedy stačí chvíľka nepozornosti pri kŕmení a šváb si hneď behá po celej miestnosti. Preto je treba terárium prispôsobiť tak, aby malé nymfy z terária neunikli. Veľké druhy určite nie je problém chovať v teráriách, no menšie druhy by som osobne v teráriách nechoval, nakoľko nymfy sú veľmi malé a dokážu sa dostať cez dierku o priemere 1,5 mm (napr. Periplaneta australasiae, Phoetalia pallida atď.). Osobne uprednostňujem plastové boxy, do ktorých navŕtam vetracie otvory podľa potreby. Chov by som odporučil aj mladým, alebo začínajúcim chovateľom, nakoľko je väčšina druhov nenáročná na chov a dobre sa množia. Pre začiatok by som odporučil druhy ako sú napr. Blaptica dubia, rod Blaberus, Eublaberus, z menších druhov Oxyhaloa deusta, Opisthoplatia orientalis. Určite by som sa pre začiatok vyhol náročnejším druhom a tiež rodu Gyna, Phoetalia atď., ktoré vedia pomerne dobre letieť.

Určite mi dáš za pravdu, že ti už nejaký šváb utiekol. Ako by si radil ľuďom postupovať pri úniku švábov z chovu do domácnosti? Chémia v prípade chovateľov asi príliš nepripadá do úvahy… 

Áno, stane sa aj to, že občas nejaký jedinec utečie. Zistil som, že niekedy tomu nezabráni ani dokonale zaistený chovný box. No keď už sa tak stane, určite by som z toho nerobil žiadnu „vedu“ a nepanikáril by som ako zopár chovateľov, čo majú z úteku švábov priam nočné mory. Pokiaľ utečie nymfa, je dosť pravdepodobné, že sa dospelosti ani nedožije, alebo ju odchytíme pri jej nočnej prechádzke. Utečeného dospelého jedinca odchytíme veľmi jednoducho – v podstate stačí nastražiť nejakú pascu s krmivom a zhasnúť svetlo. Takto jednoducho sa dajú utečené jedince naspäť odchytiť. Keď je chovný box dostatočne zaistený proti hromadnému úniku, nemal by nastať žiaden problém ani pri druhoch, ktoré by sa potenciálne mohli v domácnosti dobre množiť.

Paratropes sp.

Obrázok 5: Paratropes sp. (© Adrián Purkart)

Čo na to všetko hovoria tvoji kamaráti a rodina? Ja osobne keď som bol malý, som sa za moju náklonnosť k hmyzu v kolektíve hanbil. No neskôr som zistil, že mať hobby je voči ostatným obrovská výhra. Napokon sa to celé premenilo na moju unikátnu identitu v spoločnosti. Niekto si napr. dobre ponadáva možno aj na mňa, keď zbadá doma mravce. Ako sa k tomu staviaš ty? 

V chove exotického vtáctva ma vždy rodina podporovala, kamaráti a okolie to považovali za zaujímavé hobby. Problém nastal, keď som začal s teraristikou. Tu som spočiatku nachádzal uznanie asi len u chovateľov –  teraristov, dokonca chovatelia exotického vtáctva z toho neboli vo svojej koži. Rodine to veľmi nevadilo, možno len keď som celý dom napratal hmyzom, no zvykli si a teraz pri úteku nejakého švába vznikajú rôzne vtipné historky. Veľa kamarátov to spočiatku vnímalo asi tak, že som blázon a nechápali, ako sa mi môže chov hmyzu páčiť. Väčšina kamarátov, ale aj chovateľov exotického vtáctva však postupom času zmenilo názor a chov švábov je veľmi často našou obľúbenou témou konverzácie. Niektorí kamaráti a postarší ľudia ma však majú stále za toho blázna, ktorý má plný dom hmyzu. Ale ako si sám povedal, dá sa to považovať za unikátnu identitu a či už sa ľudom toto hobby páči alebo nie, vždy je predmetom rozsiahlej debaty v spoločnosti.

Dúfam, že takých mladých nadšencov v teraristike bude stále pribúdať! Týmto by som sa ti rád poďakoval za tvoj čas  a nech sa švábom darí! 

Tiež ďakujem za rozhovor. Dúfam, že týmto rozhovorom oslovíme aspoň zopár ľudí, ktorí sa pridajú k chovateľstvu rôznych druhov živočíchov. Taktiež keby mal niekto z čitateľov nejaké otázky pokojne ma môže kontaktovať a veľmi rád poradím.

Ďakujeme!

This entry was posted in Interview, Teraristika. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *